Čo sa stane, ak zjete pleseň? Odhalenie jedného z najfascinujúcejších svetov prírody

Pleseň – tá neodbytná, niekedy nechutná, inokedy zas život zachraňujúca substancia, ktorá nás obklopuje na každom kroku. Nachádza sa v jedle, na stenách našich domácností, ba dokonca i vo vzduchu, ktorý dýchame. Na povrchu to môže vyzerať, že okrem znehodnocovania našej potravy nemá veľa čo ponúknuť, ale pravdou je, že pleseň je jedným z najzaujímavejších a multifunkčných tvorov v prírode. Poďme sa spolu ponoriť do jej sveta a preskúmať, čo všetko nám môže prezradiť.

Kľúčové poznatky

• Plesne sú druhy huby: Podobne ako huby, aj plesne sú mnohobunkové mikroorganizmy, ktoré sa skladajú z hyf (vláknitých štruktúr) a plesňových spór.
• Moldy sú všadeprítomné: Vzduch, voda, či dokonca hmyz sú prostriedkami na prenos plesňových spór do takmer každého kúska sveta.
• Plesne majú rôzne účinky na človeka: Zatiaľ čo niektoré môžu byť pre nás prospešné (napr. penicilín), iné môžu spôsobovať alergie alebo byť karcinogénne (napr. aflatoxíny).
• Nedostatky v potravinách: Ak by ste sa pýtali, či stačí odkrojiť pokazenú časť potraviny a zjesť zvyšok, odpoveď je nie – pleseň sa môže rozšíriť aj do nepozorovaných častí.

Ako sú plesne prepojené s hubami?

Aj keď je pleseň často považovaná za niečo negatívne, v skutočnosti je to druh huby. Podobne ako huby majú plesne mnohobunkovú štruktúru. Mycélium (koreňová časť huby) sa sústreďuje do prepletených vlákien známych ako hyfy, ktoré sú často viditeľné ako rozvetvené, chmúrne útvary na povrchu potravín, kým spory vám môžu pripomenúť malé, nie vždy príjemné oblaky, ktoré sa uvoľňujú pri ich narušení.

Úloha plesní v prírode

Plesne majú kľúčovú úlohu v obehovom cykle prírody, kde pomáhajú rozkladať organické materiály – odumreté rastliny a živočíchy. Tento prirodzený proces recyklácie umožňuje uvoľniť potrebné živiny späť do ekosystému. Pomáhajú udržiavať rovnováhu a kvalitu pôdy, čím napomáhajú novému rastu.

Rôzne druhy plesní a ich vplyv

Rozdiel medzi dobrými, zlými a neutrálnymi plesňami

Cladosporium je bežná, často neškodná pleseň, ktorá síce môže vyvolať alergické reakcie, no typickejšie spôsobuje len znehodnotenie potravín. Podobne Penicillium priniesla významný pokrok v medicíne cez antibiotikum penicilín. Táto rodina plesní je zároveň zodpovedná za chuťové vlastnosti niektorých drahých syrov.

Na druhej strane Alternaria môže byť pôvodcom hniloby plodín, ako sú jablká, a šíriť sa rýchlo medzi ovocím. Asi najväčší strach vzbudzuje čierna pleseň (Stachybotrys chartarum), ktorá je síce menej smrtiaca, než sa predpokladá, ale môže zhoršiť symptómy u astmatikov.

Aspergillus a jeho riziká

Niektoré druhy Aspergillus produkujú nebezpečné toxické látky, známe ako aflatoxíny, ktoré patria medzi najznámejšie karcinogény. Rastú hlavne na poľnohospodárskych plodinách v teplých a vlhkých podmienkach, napr. na kukurici a orechoch.

Je bezpečné konzumovať plesnivé jedlo?

Ak už bola pleseň v jedle zaznamenaná, je pravdepodobné, že mycélium sa rozšírilo do neviditeľných častí. Z tohto dôvodu nie je bezpečné jednoducho odkrojiť zhubnuté časti a konzumovať zvyšok. Ak pleseň prijmete nevedomky, je dôležité sledovať svoju reakciu a v prípade závažných príznakov vyhľadať lekársku pomoc.

Záver

Plesne sú neoddeliteľnou súčasťou nášho života a poskytujú kombináciu výziev a prínosov. Zatiaľ čo sa s nimi často stretávame ako s neustálymi obťažovateľmi domácnosti, poskytujú nám lieky, zlepšujú agrokultúru a zohrávajú nezastupiteľnú úlohu v ekosystéme. Avšak, ich potenciálne hazardy by sme nemali podceniť. Ďalšie bádanie v oblasti plesní môže priniesť nové objavy, ktoré nám pomôžu lepšie ich využiť v prospech verejného zdravia a biotechnológií.

Odporúčané odkazy

• Animalogic na YouTube: Sledujte ďalšie zaujímavé videá k témam prírody a vedy.

(spomenutý obsah bol prispôsobený na základe prepisu z videa z kanála Animalogic)

Približne 48 gCO₂ bolo uvľnených do atmosféry a na chladenie sa spotrebovalo 0.24 l vody za účelom vygenerovania tohoto článku.