Čo je vedomosť? Steph Rennick a JTB

V tomto videu, ktoré predstavuje prvú časť série "Recept na Vedomosť", filozofka Steph Rennick z Univerzity v Glasgowe skúma základnú otázku: čo vlastne znamená vedieť niečo? Nejde len o to veriť alebo si myslieť – ale čo je potrebné k tomu, aby sme mohli s istotou povedať, že vieme niečo, ako napríklad, že Zem obieha okolo Slnka, alebo že nám čaj bude najlepšie vychádzať, ak ho lúhujeme 3 minúty? Rennick nás prevedie cez tradičný pohľad na vedomosť – tzv. trojčlenný názor (JTB) – a zároveň predstaví myšlienkové experimenty, ktoré tento pohľad spochybňujú a nútia nás premýšľať o tom, čo vlastne potrebujeme k tomu, aby sme niečo vedeli.

Kľúčové poznatky

• Vedomosť vs. Presvedčenie: Video rozlišuje medzi jednoduchým presvedčením a skutočnou vedomosťou. Nestačí len veriť niečomu; musíme mať dôkaz a to, čo veríme, musí byť pravdivé.
• Trojčlenný názor (JTB): Podľa tradičného pohľadu na vedomosť sú tri kľúčové zložky: pravda, presvedčenie a oprávnenie. Aby sme niečo vedeli, musí to byť pravdivé, musíme tomu veriť a musíme mať dobrý dôvod (oprávnenie) na to, prečo tomu veríme.
• Dôležitosť pravdy: Rennick zdôrazňuje, že pravda je najmenej kontroverznou zložkou vedomosti. Nemôžeme vedieť niečo nepravdivé.
• Myšlienkové experimenty: Video používa myšlienkové experimenty (napríklad príbeh o priateľovi a jeho vlaku) na to, aby ukázalo, že aj keď presvedčenie a oprávnenie môžu byť prítomné, bez pravdy nemôžeme hovoriť o vedomosti.

Rozoberieme si trojčlenný názor (JTB)

Steph Rennick začína vysvetlením tradičného pohľadu na vedomosť, ktorý sa často označuje ako JTB – skratka pre Justification, Truth a Belief (oprávnenie, pravda a presvedčenie). Podľa tohto názoru, aby sme vedeli niečo, musíme splniť tri podmienky:

1. Pravda: To, čo vieme, musí byť skutočne pravdivé. Ak si myslíme, že naša vedomosť je založená na nepravde, nemôžeme ju považovať za skutočné poznanie.
2. Presvedčenie: Musíme tomu veriť. Nemôžeme vedieť niečo, čomu neveríme.
3. Oprávnenie: Musíme mať dobrý dôvod (oprávnenie) na to, prečo tomu veríme. To znamená, že máme dostatok dôkazov alebo argumentov, ktoré podporujú naše presvedčenie.

Rennick uvádza príklad: Aby sme vedeli, že Zem obieha okolo Slnka, musíme veriť, že Zem obieha okolo Slnka (presvedčenie), musí to byť skutočne pravda (pravda) a musíme mať dobrý dôvod na to, prečo tomu veríme – napríklad vedecké dôkazy a pozorovania (oprávnenie).

Spochybňovanie JTB: Myšlienkové experimenty

Aby Rennick ukázala, že trojčlenný názor nemusí byť vždy dostatočný na vysvetlenie vedomosti, používa myšlienkové experimenty. Príkladom je situácia s priateľom, ktorý si myslí, že jeho vlak odchádza o pol hodiny, hoci už dávno odišiel. Hoci môže veriť tomu, čo tvrdí, a má aj dobrý dôvod na to (napríklad skontroloval rozvrh), stále nevie, kedy jeho vlak odišiel, pretože to, čo si myslí, nie je pravda.

Tento príklad ukazuje, že aj keď presvedčenie a oprávnenie môžu byť prítomné, bez pravdy nemôžeme hovoriť o vedomosti. Rovnako Rennick poukazuje na situáciu s rozhodcom, ktorý napriek tomu, že vie, že obvinený nie je vinný, ho odsúdi.

Záverečné úvahy a odporúčania

Steph Rennick nám predstavila základné otázky týkajúce sa vedomosti a tradičný pohľad na to, čo je potrebné k tomu, aby sme niečo vedeli. Video nás núti zamyslieť sa nad tým, či trojčlenný názor (JTB) skutočne vystihuje podstatu vedomosti alebo či potrebujeme zvážiť ďalšie faktory.

Pre tých, ktorí sa chcú o téme dozvedieť viac, odporúčam:

• Zamyslieť sa nad vlastnými presvedčeniami: Skúsime si položiť otázku, prečo niečomu veríme a či máme na to dobrý dôvod.
• Hľadať pravdu: Buďme kritickí k informáciám, ktoré prijímame, a snažme sa zistiť, čo je skutočne pravdivé.
• Čítať ďalej: Video predstavuje len prvú časť série. Druhá časť by mala priniesť ďalšie myšlienkové experimenty a úvahy o tom, čo vlastne znamená vedieť niečo.

Referencie

• The Royal Institute of Philosophy: https://www.royalinstphilos.org/
• Steph Rennick – The Epicurean Cure: (odkaz nebol poskytnutý v popise videa)

Približne 135 gCO₂ bolo uvoľnených do atmosféry a na chladenie sa spotrebovalo 0.68 l vody za účelom vygenerovania tohoto článku.