Čínsky prelom v jadrovej energetike s využitím tória
Čína dosiahla prelom v jadrovej energetike s reaktormi na báze tória – alternatívy k uránu, ktorá ponúka bezpečnejšie palivo a potenciál tisícročného zásobovania energiou. Západ však zaostáva, čo môže viesť k budúcej závislosti od čínskych technológií.
Nedávno čínska skupina výskumníkov oznámila významný míľnik – úspešné vybudovanie a spustenie prvého na svete reaktora s roztavenou soľou na báze tória. Táto technológia ponúka rozsiahle možnosti pre budúcnosť jadrovej energie, vrátane dlhodobého zásobovania energiou a zníženia nebezpečnosti odpadu. Ale prečo sa o túto alternatívu takmer nikto nezaujíma? A čo to znamená pre svetovú energetiku?
Prečo tór? Výhody oproti uránu
Tradičná jadrová energia využíva urán, ale tór ponúka niekoľko zaujímavých výhod. Po prvé, je ho v zemskej kôre približne tri až štyrikrát viac ako uránu. Okrem toho je často vedľajším produktom ťažby vzácnych zemín, čo znamená, že jeho získanie môže byť relatívne lacnejšie a udržateľnejšie. Tór tiež nie je tak ľahko použiteľný na výrobu jadrových zbraní a produkuje menej dlhodobého rádioaktívneho odpadu ako uránové reaktory.
Najväčšou výhodou však je, že tór dokáže využiť takmer celú palivovú látku, čo vedie k vyššej účinnosti a potenciálu pre tisícročné zásobovanie energiou.
Ako funguje jadrový reaktor s tóriom?
Na rozdiel od uránu sám o sebe tór nie je „paliteľný“ – nemôže sám iniciovať jadrovú reakciu. Preto sa najprv bombarduje neutrónmi, čo vytvára nestály izotop, ktorý následne podlieha dvom rozpadom a mení sa na urán-233. Tento urán-233 je už paliteľný a môže udržiavať jadrovú reťazovú reakciu.
Čínsky reaktor úspešne vyrobil urán-233 z tória priamo v reaktore a následne ho použil na udržanie reťazovej reakcie – svetový prvý! Hoci väčšina energie stále pochádza zo štandardného uránu, je to dôležitý krok.
Čo sa deje inde vo svete?
Čína nie je jediná krajina, ktorá má záujem o tór. India už dlho pracuje na programe jadrovej energie s využitím tória a v súčasnosti prechádza druhou fázou z troch. Nedávno podpísala dohodu s Ruskom o spolupráci pri vývoji malých modulárnych reaktorov s tór-palivom. Indonézia tiež schválila plány na výstavbu reaktora s roztavenou soľou od americko-singapurskej spoločnosti Thalcon.
Európska únia financuje niektoré výskumy a existujú startupy ako Thorizon a Stellaria, ktoré vyvíjajú reaktory s tór-palivom. Francúzsko a Holandsko sa zaviazali investovať do tór-výskumu okolo 10 miliónov eur – čo je síce veľa peňazí, ale v porovnaní s rozsiahlymi investíciami do tradičnej jadrovej energie to nie je až tak veľa.
Spojené štáty americké, napriek všeobecnému záujmu o jadrovú energiu, nemajú program na báze tória a väčšina výskumu je realizovaná súkromnými spoločnosťami ako Clean Core Thorium Energy, ktoré technológiu exportujú do Indie.
Prečo Západ zaostáva?
Prečo teda Západ tak výrazne zaostáva? Podľa Sabine Hossenfelderovej to môže byť spôsobené geografiou a históriou. Čína a India majú veľké zásoby tória, ale málo uránu. Západné krajiny naopak majú ľahký prístup k uránu a už investovali miliardy do jadrovej infraštruktúry, ktorú sa neponáhľajú meniť.
To však neznamená, že je neskoro dohnať náskok. Ak čínsky demonštračný reaktor bude dobre fungovať, mohol by byť predlohou pre novú generáciu bezpečnejšej a udržateľnejšej jadrovej energie. Možno sa jedného dňa budeme kupovať čínske tór-reaktory za zvýhodnené ceny.
Kľúčové poznatky:
- Tór je alternatívna palivová látka: Ponúka výhody oproti uránu, vrátane väčšieho množstva v zemskej kôre, menšej nebezpečnosti odpadu a potenciálu pre dlhodobé zásobovanie energiou.
- Čínsky prelom: Čína úspešne vyrobila urán-233 z tória a použila ho na udržanie reťazovej reakcie v jadrovom reaktore.
- Globálny záujem: India, Rusko a Indonézia tiež aktívne pracujú na projektoch s tór-palivom.
- Západné oneskorenia: Západné krajiny zaostávajú kvôli geografickým faktorom a historickým investíciám do uránovej infraštruktúry.
Zhrnutie a úvahy:
Vývoj jadrovej energie s využitím tória predstavuje vzrušujúcu možnosť pre budúcnosť energetiky. Čínsky pokrok je povzbudivý, ale Západ by nemal podceňovať potenciál tejto technológie. Investície do výskumu a vývoja tór-reaktorov môžu viesť k bezpečnejšej, udržateľnejšej a dlhodobejšej jadrovej energii pre všetkých.
Zdroje
- Originálne video
- Veda bez zbytočného žargónu | Sabine | Substack
- Správodaj – Sabine Hossenfelder
- Veda so Sabínou
- Sabine Hossenfelder
- Amazon.com
Hodnotenie článku:
Čínsky prelom v jadrovej energetike s využitím tória
Osoby v článku
Približne 142 gCO₂ bolo uvoľnených do atmosféry a na chladenie sa spotrebovalo 0.71 l vody za účelom vygenerovania tohoto článku.
Komentáre ()