Čínsky postoj k Gaze: história, stratégia a generačná zmena
Čína sa v konflikte v Gaze zdržala hlasovania a odmietla odsúdiť Hamas, namiesto toho zdôraznila ochranu civilistov. Analýza expertov ukazuje posun názorov mladšej generácie k kritike sionizmu a historickej solidarity s Palestínou.
Nedávno Spojené štáty prešprintovali cez Bezpečnostnú radu OSN rezolúciu, ktorá transformuje pásmo Gazy na správnu oblasť pod dohľadom OSN s Donaldom Trumpom v pozícii guvernéra. Tento krok vyvolal ostrú kritiku od odborníkov na ľudské práva a zároveň priniesol do popredia zaujímavý postoj Číny, ktorá sa pri hlasovaní zdržala. V tomto článku analyzujeme čínsky pohľad na situáciu v Gaze s pomocou rozhovoru s Zhangom Shengom, expertom na záležitosti Stredného východu a autorom populárnych videí o geopolitike.
Kľúčové poznatky
- História solidarity: Čína má dlhú históriu podpory palestínskeho národného oslobodenia a arabských krajín, ktorá sa však v 80. rokoch posunula smerom k ekonomickým väzbám s Izraelom.
- Haifa Bay port: Zlé obchody: Čínska investícia do prístavu Haifa Bay v roku 2016, na pozvanie Netanyahua, je teraz považovaná za problematickú.
- Odmietnutie odsúdzenia Hamasu: Po útokoch 7. októbra Čína odmietla odsúdiť Hamas a namiesto toho sa zameriava na ochranu civilistov a mierové riešenie konfliktu.
- Generačná premena názorov: V čínskom štátnom aparáte existuje generačný rozdiel v názoroch, pričom starší funkcionári uprednostňujú dvojštátne riešenie a mladšia generácia kriticky hodnotí samotnú podstatu sionizmu.
- Sionizmus v pozornosti akademikov: V Číne sa objavuje čoraz väčší záujem o kritické pohľady na sionizmus, čo dokazuje aj nedávno vydaná kniha Ilana Pappého.
Čínsky postoj: Od solidarity k pragmatizmu a novým otázkam
Čína má komplexnú históriu vzťahu k Izraelu a Palestíne. Počas 50. a 60. rokov bola Čína pevným podporovateľom palestínskeho národného oslobodenia a arabských krajín, čo bolo v súlade s jej vlastnou antikoloniálnou agendou. S príchodom 80. rokov sa však vzťahy začali meniť smerom k pragmatickejšiemu prístupu, ktorý bol ovplyvnený rastúcimi ekonomickými investíciami do Izraela.
Kľúčovým momentom tohto posunu bola investícia Číny do prístavu Haifa Bay v roku 2016, na pozvanie premiéra Netanyahua. Táto dohoda je teraz mnohými považovaná za chybnú a stala sa bodom kontroverzie po súčasnej situácii v Gaze.
Po útokoch Hamasu 7. októbra Izrael vyvíjal tlak na Čínu, aby odsúdila Hamas. Čína však odmietla a namiesto toho zdôraznila potrebu ochrany civilistov a mierového riešenia konfliktu. Tento postoj vyvolal v Izraeli pokusy o „trest“, vrátane diskusií o stiahnutí čínskych investícií z prístavu Haifa Bay.
Propaganda, reakcia verejnosti a narastajúca kritika Izraelu
Čínsky pohľad na konflikt bol ešte viac ovplyvnený neúspešnou izraelskou propagandistickou kampaňou. Počas konfliktu sa šírili dezinformácie o tom, že čínsky občan je zadržiavaný v Gaze. Táto kampaň však zlyhala a naopak upozornila na skutočnosť, že ide o izraelskú občianku, ktorá opustila Čínu.
Táto udalosť vyvolala silnú reakciu čínskych občanov, ktorí zaplavili sociálne siete Izraelskej ambasáde kritickými komentármi. Ambasáda následne obmedzila možnosť komentovania.
Zaujímavým trendom je tiež narastajúca kritika Izraelu medzi mladšími Číňanmi, ktorí čoraz častejšie prirovnávajú jeho konanie k praktikám nacistického Nemecka a Japonska počas druhej svetovej vojny. Tento postoj odráža hlbšiu zmenu v chápaní sionizmu v čínskom prostredí.
Generačný rozdiel a akademická diskusia o sionizme
V rámci čínskej vlády existuje generačný rozdiel v názoroch na konflikt. Starší funkcionári sa zvyčajne držia dvojštátneho riešenia, zatiaľ čo mladšia generácia kriticky hodnotí samotnú podstatu sionizmu a jeho historické korene.
Tento posun je tiež odrazený v akademickej sfére, kde sa objavuje čoraz väčší záujem o kritické pohľady na sionizmus. Nedávno bola v Číne vydaná kniha Ilana Pappého, izraelského historika a kritika sionizmu, čo vyvolalo živú diskusiu medzi akademickými pracovníkmi, najmä medzi mladšou generáciou.
Záver: Komplexný pohľad na konflikt
Čínsky postoj k situácii v Gaze je komplexný a ovplyvnený historickými faktormi, ekonomickými záujmami a generačnými rozdielmi. Odmietnutie odsúdiť Hamas a narastajúca kritika Izraelu medzi mladšími Číňanmi naznačujú posun v chápaní sionizmu a jeho dôsledkov. Sledovanie ďalšieho vývoja čínskych vzťahov s Izraelom a Palestínou bude určite zaujímavé, najmä vzhľadom na rastúci geopolitický význam Číny.
Dôležité odkazy:
- The mentioned video
- One of Sheng’s articles on today’s topic
- Academic article on how the CPC and the Japanese Red Army viewed Oakestube
Hodnotenie článku:
Čínsky postoj k Gaze: história, stratégia a generačná zmena
Osoby v článku
Približne 202 gCO₂ bolo uvoľnených do atmosféry a na chladenie sa spotrebovalo 1.01 l vody za účelom vygenerovania tohoto článku.
Komentáre ()