Čínska ekonomika na rozcestí: Pohľad Georgea Magnusa

V poslednej prednáške pre Gresham College sa ekonóm George Magnus venoval komplexnej analýze súčasného stavu čínskej ekonomiky. Jeho prezentácia, ktorá pripomína historické paralely s Japonskom v 80-tych rokoch, poukazuje na ambície Číny dominovať štvrtú priemyselnú revolúciu a zároveň upozorňuje na hlboké makroekonomické problémy, ktoré čínsky ekonomický model sprevádzajú. Od nehnuteľnostnej krízy až po demografickú premenlivosť – Magnussova analýza ponúka pohľad na náročnú cestu, ktorou sa Čína musí vrátiť k stabilite a udržateľnému rastu.

Kľúčové poznatky

• Historický kontext: Čínsky ekonomický model prechádza podobnou transformáciou ako Japonsko v 80-tych rokoch, s ambíciami dominovať globálnemu priemyslu.
• Dvojaká povaha čínskej ekonomiky: Na jednej strane existujú technologicky vyspelé "ostrovy", na druhej strane sa stretávame so širokou ekonomikou sužovanou makroekonomickými problémami.
• Výzvy pre Čínu: Nehnuteľnostná kríza, deflácia, nadmerné kapacity, nezamestnanosť mladých ľudí a finančné problémy predstavujú vážne výzvy.
• Demografický pokles: Zmenšujúci sa počet pracujúcich obyvateľov predstavuje dlhodobý demografický problém.
• Riziko „strednodôchodkovej pasce“: Čína riskuje uviaznutie v strednodôchodkovej pasci, podobne ako iné krajiny, ktoré nedokázali dosiahnuť ďalší pokrok po prvotnej fáze rozvoja.
• Odklon od USA: Postupné odpojenie sa od americkej ekonomiky ovplyvňuje technológie, dodávateľské reťazce a národnú bezpečnosť.

Čínsky ekonomický model: Od reformy po súčasné výzvy

Magnus načrtol šesťdesiatročnú cestu čínskeho ekonomického rozvoja, ktorá prešla viacerými fázami. Začala sa trhovými reformami a integráciou do globálneho systému (vstup do WTO), no v súčasnosti sa Čína snaží o väčšiu sebestačnosť. Táto snaha však prichádza s vlastnými problémami.

Už v roku 2011 premiér Wen Jiabao otvorene priznal, že čínsky model je „neusporiadaný, nestabilný, nevyvážený a nekoordinovaný“. Tento problém sa prejavuje v rastúcich ukazovateľoch: Incremental Capital Output Ratio (mierka efektivity kapitálu) od roku 2010 stúpa, čo naznačuje neefektívne využívanie kapitálu. Zároveň je vysoká kreditná intenzita HDP – na generovanie každej jednotky ekonomického rastu je potrebný vyšší objem úverov.

Nehnuteľnostná kríza a problémy s domácou spotrebou

Kríza v nehnuteľnostiach predstavuje jeden z najväčších problémov, pričom ceny nehnuteľností klesajú o 20-40 %. To vedie k potenciálnej strate majetku domácností a prebytočnej ponuke nehnuteľností, najmä v menších mestách. Demografické trendy naznačujú dlhodobý pokles dopytu po bývaní.

Čínsky model je ťažko závislý od investícií, pričom spotreba domácností je nízka (iba okolo 40 %). Vláda sa snaží túto situáciu zmeniť, no stretáva sa s politickými výzvami pri prenose moci od priemyselnej výroby.

„Made in China 2025“ a globálna dominancia v priemysle

Čínsky program „Made in China 2025“ je ambiciózny plán, ktorý si kladie za cieľ dosiahnuť sebestačnosť a posilniť priemysel. Tento projekt však stojí odhadom 4,4 % - 6 % HDP ročne – viac ako výdavky na obranu väčšiny krajín. Čína už teraz predstavuje 30 % globálnej výroby a jej ďalší rast by mohol ohroziť industrializačné úsilie iných rozvojových krajín.

Nové trendy: Elektromobilita, konkurencia a reakcie na svetovej scéne

Čína sa stala dominantnou silou v oblasti elektromobility (EV), pričom predstavuje približne 8 miliónov z celkových 14 miliónov predaných EV po celom svete. Avšak mnohí výrobcovia EV bojujú s finančnými problémami, pričom len niekoľko kľúčových hráčov dosahuje zisk.

Čínsky režim sa snaží riešiť „involution competition“ (nadmernú produkciu a cenové vojny) prostredníctvom vládneho zásahu na úrovni centra aj miestnych samospráv, čo však čelí výzvam, ktoré pramenia z jej priemyselnej politiky.

Rastúci počet krajín (Mexiko, Indonézia, Brazília, Južná Afrika, India, Thajsko a Vietnam) ukladá na čínske importy ochranné opatrenia, čo naznačuje narastajúcu globálnu obavu z čínskej konkurencie.

Záver: Makroekonomika a riadenie ako kľúčové ukazovatele budúcnosti Číny

Magnus zdôrazňuje, že je potrebné sa sústrediť na makroekonomickú politiku, riadenie a potenciál pre inkluzívne inštitúcie a politické zmeny, namiesto výhradnej pozornosti venovanej technologickým pokrokom. Verí, že Čína je v súčasnosti na plateau a potrebuje starostlivo spravovať svoju makroekonómiu, aby sa vyhla poklesu.

Zdroje:

• Gresham College: https://www.gresham.ac.uk/watch-now/china-economics
• China Centre, Oxford University: (odkaz uvedený v popise videa)
• School of Oriental and African Studies, London: (odkaz uvedený v popise videa)
• LSE IDEAS: (odkaz uvedený v popise videa)
• Council on Geostrategy: (odkaz uvedený v popise videa)

Približne 222 gCO₂ bolo uvoľnených do atmosféry a na chladenie sa spotrebovalo 1.11 l vody za účelom vygenerovania tohoto článku.