Čína: Obchodný prebytok, technológie a geopolitika
Čína čelí technologickej rivalite s Nvidiou, podhodnotenej mene RMB a závislosti Applu od čínskej výroby. Obrovský obchodný prebytok je nástroj na dezindustrializáciu iných krajín a potenciál posilnenia meny môže ovplyvniť svetový obchod.
V poslednom dieli podcastu The Prof G Pod sa Alice Han a James King ponorili do komplexnej situácie, v ktorej sa nachádza Čína. Od technologickej rivality s Nvidiou cez podhodnotenie meny RMB až po silnú závislosť Applu od čínskej výroby – toto video ponúka pohľad na kľúčové trendy a výzvy, ktorým Čína čelí. Diskusia sa dotkla aj úlohy európskych trhov a potenciálnych geopolitických dôsledkov čínskej dominantnej pozície vo svetovej výrobe.
Kľúčové poznatky
- Dvojaký pohľad na prebytok: Zatiaľ čo Západ vníma nadmernú produkciu ako problém, Čína ju využíva ako nástroj na dezindustrializáciu iných krajín prostredníctvom agresívneho cenového tlaku.
- Výbuch IPO More Threads: Nový čínsky štartup More Threads zažil neuveriteľný nárast o 400 % počas prvého obchodného dňa, čo naznačuje silnú dôveru v domáce technologické spoločnosti.
- Podhodnotená mena RMB: Analytici vidia potenciál pre výrazné posilnenie čínskej meny, čo by mohlo ovplyvniť medzinárodný obchod a geopolitickú dynamiku.
- Závislosť Applu od Číny: Apple je silne závislý od čínskych výrobných reťazcov a čínska dominancia vo výrobe predstavuje pre spoločnosť strategické riziko.
- Geopolitický vplyv: Čína si prostredníctvom svojej dominantnej pozície vo svetovej výrobe buduje značný geopolitický vplyv, ktorý môže využívať na ekonomickú politiku.
Čínska technologická ofenzíva a rivalita s Nvidiou
Čína investuje masívne do výroby grafických procesorov (GPU), aby sa priblížila technológii Nvidie a dosiahla technologickú nezávislosť. Vláda podporuje tieto snahy prostredníctvom rozsiahlych programov, ako je „Big Fund“ s rozpočtom 50 miliárd dolárov. Úspešné IPO spoločnosti More Threads, ktorá bola založená bývalým zamestnancom Nvidie, demonštruje silnú podporu pre domáce čipové firmy a zároveň vyvoláva obavy z potenciálneho presunu amerických technológií do Číny.
Podhodnotenie RMB: Príležitosť alebo hrozba?
Čínsky obchodný prebytok za prvých jedenásť mesiacov roka prekročil hranicu jedného bilióna dolárov, čo zdôrazňuje vplyv podhodnotenej meny. Analytici ako Mao Yen Leang a Way Jen Shan vidia potenciál pre posilnenie RMB o 50 % počas piatich rokov, čo by mohlo priniesť výhody Číne. Index Big Mac od The Economist tiež naznačuje podhodnotenie čínskej meny v porovnaní s americkým dolárom. Diskusia sa točí okolo možnej „tichej Šanghajskej dohody“ medzi USA a Čínou, ktorá by mohla ovplyvniť hodnotu RMB v obchodných rokovaniach.
Apple a čínska výroba: Zázrak alebo prekážka?
Apple je silne závislý od rozsiahlej a efektívnej čínskej výrobnej siete, známej ako „Next Door Manufacturing“. Táto sieť umožňuje Applu dosahovať obrovské objemy výroby za relatívne nízke náklady. Ironicky však Apple svojimi investíciami do Číny pomohol vybudovať miestne know-how a podporil vznik čínskych konkurentov, čo predstavuje pre spoločnosť dlhodobé riziká.
Európska reakcia na čínsky vplyv: Opatrné kroky
Európa zaznamenáva značný obchodný deficit s Čínou (350 miliárd dolárov v roku 2024), čo vedie k zvýšenej kritike a potenciálnym obchodným vyšetrovaniam. Zatiaľ čo zavedenie ciel je náročné, očakáva sa, že Európa bude uplatňovať viac necelových bariér voči čínskym výrobkom, najmä v oblasti strategických surovín. Čína na to reaguje snahou o zlepšenie vzťahov s Európou prostredníctvom ústupkov, ako je zvýšený nákup lietadiel Airbus a zmiernenie vyšetrovania ohľadom dovozu európskeho mäsa a brandy.
Záver: Budúcnosť čínskych trhov a geopolitika
Čína sa nachádza v prelomovom období, keď sa snaží dosiahnuť technologickú nezávislosť a posilniť svoju pozíciu na svetových trhoch. Podhodnotenie meny RMB a silná závislosť Applu od čínskych výrobných reťazcov predstavujú pre Západ strategické výzvy, ktoré si vyžadujú opatrný prístup a diplomatické riešenia. Budúcnosť vzťahov medzi Čínou, USA a Európou bude zrejme formovaná týmito faktormi v nasledujúcich rokoch.
Zdroje
Približne 165 gCO₂ bolo uvoľnených do atmosféry a na chladenie sa spotrebovalo 0.83 l vody za účelom vygenerovania tohoto článku.
Komentáre ()