Chybný efekt Dunninga-Krugera? Nové výskumy to vyvracajú
Vedci preanalyzovali rozsiahle dáta a tvrdia, že efekt Dunninga-Krugera môže byť mylný. Skôr, ako si myslíme, sebavedomie je skôr predpovedníkom výkonu než indikátorom nekompetentnosti!
Viete si predstaviť, ako je niekto presvedčený o svojich schopnostiach napriek tomu, že ich nemá? Práve tento jav, známy ako efekt Dunninga-Krugera, sa často používa na vysvetlenie rôznych situácií – od nekompetentných politikov až po zlé rozhodnutia na sociálnych sieťach. No podľa nových výskumov sme to celé pochopili zle! Vedci preanalýzovali rozsiahle dáta a tvrdia, že skôr ako si myslíme, je sebavedomie dobrým predpovedníkom výkonu. Poďme sa na to pozrieť bližšie.
Ako vznikol efekt Dunninga-Krugera?
Efekt Dunninga-Krugera dostal svoje meno po psychológoch Justinovi Kruegerovi a Davidovi Dunningovi, ktorí ho prvýkrát popisovali v roku 1999. Ich štúdia sa zamerala na to, ako si ľudia hodnotia vlastné schopnosti. Ako príklad uviedli bankového zlodeja MacArthura Wheelera, ktorý sa pokúsil zmiznúť pred kamerami tým, že si natrel tvár šťavou z citrónov.
