Cestovanie vrstvami atmosféry Zeme: od teploty po vesmír
Cestujte atmosférou Zeme! Video StarTalk odhaľuje jej vrstvy – od teploty v Hobokene až po hranicu vesmíru. Zistite, prečo existuje "teplotný strop" a kde vzniká polárna žiara. Fascinujúca cesta!
Viete, ako veľmi sa mení teplota s výškou? A prečo má naša atmosféra viacero vrstiev? V najnovšom videu StarTalk sa Neil deGrasse Tyson a Chuck Nice vydávajú na fascinujúcu cestu vrstvami atmosféry Zeme. Od bežnej teploty v Hobokene, cez stratosféru ohrievanú ozónom, až po termosféru, kde vzniká polárna žiara – toto video je skvelý úvod do toho, čo sa deje vysoko nad našimi hlavami. Zistíme, prečo existuje "teplotný strop" pre počasie a kam vlastne dosahuje hranica vesmíru.
Kľúčové poznatky z videa
- Atmosféra má vrstvy: Naša atmosféra sa nekončí jednoducho na obzore. Je rozdelená do piatich hlavných vrstiev: troposféra, stratosféra, mezosféra, termosféra a exosféra.
- Teplota sa mení s výškou: Teplota v atmosfére nie je konštantná. V každej vrstve prebiehajú rôzne procesy, ktoré ovplyvňujú teplotu. Napríklad, stratosféru ohrieva ozón absorpciou slnečného žiarenia.
- Stratosféra ako "teplotný strop": Stratosféra vytvára stabilnú hranicu medzi troposférou a mezosférou, čo ovplyvňuje počasie na Zemi.
- Mezosféra – domov meteorických dažďov: V tejto vrstve sa stretávajú rýchle častice z vesmíru s atmosférou, čím vzniká nádherný meteorický dážď.
- Termosféra a polárna žiara: Termosféra je ohrievaná slnečným žiarením a v nej vzniká úžasná polárna žiara (Aurora Borealis).
- Exosféra – prechod do vesmíru: V exosfére sa atmosféra postupne rozpúšťa a prechádza do medzihviezdneho priestoru.
Vrstvy atmosféry Zeme: Detailnejší pohľad
Začnime pri zemi, v troposfére. Tu sa odohráva väčšina počasia – búrky, sneh, dážď... Teplota klesá s výškou, preto sú hory vo vyššej nadmorskej výške chladnejšie. Piloti lietadiel si to všimnú pri letiach do vyšších vrstiev atmosféry.
Následne prichádza stratosféra. Táto vrstva je zaujímavá tým, že teplota s výškou stúpa! Dôvodom je ozón (O3), ktorý absorbuje škodlivé ultrafialové žiarenie zo slnka a premieňa ho na teplo. Stratosféra tak vytvára akýsi "teplotný strop" pre počasie, zabraňujúc väčšine búrok v stúpaní príliš vysoko.
Prispievanie k zvýšeniu globálnej priemernej povrchovej teploty plynom
Ďalej je mezosféra, kde teplota opäť klesá s výškou. Je to najchladnejšia vrstva atmosféry a zároveň miesto, kde sa často objavujú meteorické dažde. Rýchle častice z vesmíru v tejto tenkej atmosfére horia a vytvárajú nádherné svetelné úkazy.
V termosfére je situácia opäť iná – teplota dramaticky stúpa! Dôvodom je absorpcia vysokých energií slnečného žiarenia (UV a X-lúčov). V termosfére sa tiež vyskytuje polárna žiara, známa aj ako Aurora Borealis alebo Aurora Australis.
A nakoniec prichádza exosféra, najvzdialenejšia vrstva atmosféry. Tu už je atmosféra veľmi riedka a postupne prechádza do medzihviezdneho priestoru. V exosfére sa nachádza aj tzv. Karmanova hranica, ktorá sa považuje za hranicu vesmíru (približne 100 km nad Zemou).
Čo nás čaká ďalej?
Cesta vrstvami atmosféry Zeme je len začiatok. Je fascinujúce vedieť, čo sa deje vysoko nad našimi hlavami a ako tieto procesy ovplyvňujú počasie na Zemi. Ak ste sa niekedy zamýšľali, prečo lietadlá lietajú v určitých výškach alebo kde vzniká polárna žiara, toto video vám poskytlo odpovede.
Referencie
- Kauko Helavuo - „CONCORDE, a First Visit to Helsinki, May the 22nd 1985“ (Wikimedia Commons) https://creativecommons.org/licenses/by/3.0/
Približne 149 gCO₂ bolo uvoľnených do atmosféry a na chladenie sa spotrebovalo 0.75 l vody za účelom vygenerovania tohoto článku.
Komentáre ()