Cesta do mozgu: Ako vedci odhalili jeho tajomstvá
Ako vedci odhalili tajomstvá mozgu? Od frenológie (tvar lebky = osobnosť) po moderné techniky, ako PET snímky. Paul Broca zistil, že oblasť mozgu ovplyvňuje reč a vyvrátil staršie teórie. Aj umelá inteligencia má problém s porozumením emóciám.
Viete, že tvar lebky kedysi pomáhal "odkrývať" osobnosť? Alebo že aj jednoduchý zvuk môže mať pre človeka obrovský význam? V poslednej časti série vianočných prednášok Kráľovskej inštitúcie nám Dr. Susan Greenfield ukázala fascinujúci svet mozgu – od histórie jeho študovania až po moderné techniky, ktoré nám umožňujú sledovať jeho činnosť naživo.
Kľúčové poznatky
- Frenológia: V 19. storočí ľudia verili, že tvar lebky dokáže prezradiť osobnosť a sklony človeka.
- Broca a jazyk: Paul Broca zistil, že poškodenie určitej časti mozgu ovplyvňuje schopnosť hovoriť, čím vyvrátil frenologické teórie o umiestnení jazyka v prednej časti lebky.
- Mozog a adaptácia: Porovnanie mozgov rôznych zvierat (od hada po človeka) ukazuje, ako sa ich štruktúra prispôsobuje životnému prostrediu a potrebám.
- Zložitosť mozgu: Aj jednoduché činnosti, ako je vnímanie zvuku, sú pre umelú inteligenciu stále veľkou výzvou.
História študovania mozgu: Od frenológie po moderné techniky
Štúdium mozgu má dlhú a zaujímavú históriu. Už starí Gréci uvažovali o tom, kde sa nachádzajú naše myšlienky a emócie. Niektorí verili, že sú uložené v pľúcach, pretože to považovali za najmenej hmatateľnú časť tela. Neskôr sa objavili teórie, podľa ktorých je sídlo mysle tekutina obklopujúca mozog.
V 19. storočí populárnu metódu predstavila frenológia – veda, ktorá tvrdila, že tvar lebky odráža osobnosť a sklony človeka. Frenológovia si merali hrbole a jamky na hlave a podľa nich diagnostikovali rôzne vlastnosti. Príkladom je povesť o vražedníkovi menom Rush, ktorého smrteľná maska bola použitá na mapovanie týchto údajných korelácií medzi hrbolmi a charakteristikami. Dnes už vieme, že frenológia nebola vedecky podložená.
Zlom nastal vďaka Paulovi Brocovi, ktorý študoval pacienta s poškodením mozgu, ktorý dokázal povedať len jedno slovo – "Tan". Broca zistil, že pacient mal poškodenú oblasť mozgu, ktorú dnes poznáme ako Brocova oblasť. Táto oblasť je kľúčová pre produkciu reči. Zistenie Brocu vyvrátilo frenologickú teóriu o umiestnení jazyka v prednej časti lebky a otvorilo cestu modernej neurológii.
Mozog a adaptácia: Porovnanie rôznych druhov
Dr. Greenfield nám ukázala, ako sa mozgy rôznych zvierat prispôsobili ich životnému štýlu. Malý mozgík hada je primárne zameraný na čuch, zatiaľ čo sova má rozsiahly mozog s oblasťami špecializovanými na videnie a sluch. Mandril zase disponuje komplexným mozgom, ktorý mu umožňuje navigovať sa v sociálnom prostredí.
Porovnanie veľkosti mozgu u rôznych druhov zvierat je tiež fascinujúce. Veľkosť kôry (vonkajšej vrstvy mozgu) sa zvyšuje s inteligenciou. U človeka je kôra štyrikrát väčšia ako u šimpanzov, čo umožňuje komplexnejšie myslenie a správanie.
Moderné techniky: Pozrieme sa do mozgu naživo
Dnes vďaka moderným technológiám môžeme sledovať činnosť mozgu priamo počas myslenia a riešenia problémov. Pomocou pozitrónovej emisnej tomografie (PET) dokážeme zistiť, ktoré oblasti mozgu sú aktívne, keď vykonávame rôzne úlohy. Napríklad, PET snímky ukazujú, že rôzne časti mozgu sa aktivujú pri čítaní, počúvaní, predstavovaní si a riešení matematických úloh.
Umelá inteligencia: Môže počítač cítiť?
Dr. Greenfield tiež poukázala na výzvy spojené s vytváraním umelej inteligencie. Aj keď dokážeme vytvoriť roboty, ktorí vykonávajú zložité úlohy, stále im chýba schopnosť porozumieť a prežívať emócie ako my ľudia. Napríklad, aj pokročilé počítačové programy majú problém s vytváraním vtipov, pretože nemôžu pochopiť humor tak, ako to robíme my.
Záver: Mozog – stále plný záhad
Mozog je najzaujímavejšou a najkomplexnejšou štruktúrou vo vesmíre. Hoci sme dosiahli veľký pokrok v jeho pochopení, stále zostáva mnoho otázok bez odpovede. Ako sa rôzne časti mozgu spolupracujú na vytváraní nášho vedomia? Môže umelá inteligencia niekedy dosiahnuť rovnakú úroveň povedomia ako my ľudia? Tieto otázky nás budú ďalej baviť a motivovať k ďalším vedeckým objavom.
Zdroje
- Originálne video
- Susan Greenfield's 1994 CHRISTMAS LECTURES
- Royal Institution Christmas Lectures
- The Royal Institution
- twitter.com
- Royal Institution of Great Britain | London
- TikTok – Zataj svoj deň
- Podcast Ri Vedy • Podcast na Spotify pre tvorcov
- Darujte
- Úprava rozhovorov s Ri a moderovanie komentárov
Hodnotenie článku:
Cesta do mozgu: Ako vedci odhalili jeho tajomstvá
Osoby v článku
Približne 200 gCO₂ bolo uvoľnených do atmosféry a na chladenie sa spotrebovalo 1.00 l vody za účelom vygenerovania tohoto článku.
Komentáre ()