Budúcnosť imunity: Evolúcia a veda

Prednáška profesora Robina Maya, šiesty diel série o imunite, predstavuje fascinujúci pohľad do budúcnosti ľudskej imunitnej ochrany. Od dramatického poklesu úmrtnosti na infekčné choroby počas posledného storočia až po potenciál personalizovanej medicíny a vakcín proti Alzheimerovej chorobe – táto prednáška otvára dvere k rozsiahlym možnostiam, ktoré nás čakajú. Poďme sa pozrieť na to, čo profesor May odhalil o budúcnosti imunity a ako evolúcia a vedecký pokrok formujú náš obranný systém.

Kľúčové poznatky

• Výrazný pokles úmrtnosti: Úmrtnosť na infekčné choroby klesla v priebehu posledného storočia dramaticky, čo je čiastočne spôsobené zlepšením sociálnych podmienok, antibiotikami a predovšetkým očkovaním.
• Evolúcia ako hnacia sila: Evolúcia hrá kľúčovú úlohu v adaptácii nášho imunitného systému na nové hrozby, pričom určité gény evolujú rýchlejšie ako iné pod tlakom infekčných chorôb.
• Pandémie a genetika: Pandémia COVID-19, rovnako ako predtým mor (Čierna smrť), pôsobí ako selekčný tlak na ľudskú populáciu, pričom genetické predispozície ovplyvňujú závažnosť ochorenia.
• Personalizovaná medicína: Budúcnosť imunity sa zdá byť spojená s personalizovanou medicínou, kde DNA sekvenovanie pomôže identifikovať genetické predispozície a prispôsobiť liečbu individuálnym potrebám pacienta.
• CRISPR a génová terapia: Technológia CRISPR ponúka rozsiahle možnosti pre génovú terapiu, vrátane potenciálneho ošetrenia autoimunitných ochorení ako je astma.
• Nové hrozby: Antimikrobiálna rezistencia a pandemické vírusy: Rýchlo sa šíri antimikrobiálna rezistencia a objavujú sa nové vírusy, čo zvyšuje riziko budúcich pandémií.
• Vakcíny budúcnosti: Výskum zameraný na prediktívne vakcíny proti chrípke a potenciálne aj vakcíny proti rakovine a Alzheimerovej chorobe predstavuje sľubnú cestu do zdravšieho a dlhšieho života.

Evolúcia imunitného systému: Od Čiernej smrti po COVID-19

Prednáška sa zaoberá fascinujúcim vplyvom evolúcie na náš imunitný systém. Profesor May poukazuje na to, že evolúcia uprednostňuje gény, ktoré poskytujú prežitie a reprodukčnú výhodu, najmä proti infekciám. Výskum na masovom hrobe z Londýna po Čiernej smrti odhalil genetické rozdiely medzi tými, ktorí ochoreli v priebehu vrcholu epidémie a tými, ktorí zomreli neskôr, čím identifikoval gény spojené so zvýšenou preživiteľnosťou.

Aj súčasná pandémia COVID-19 pôsobí ako selekčný tlak na ľudskú populáciu, hoci s pravdepodobne menším dopadom ako Čierna smrť vďaka nižšej úmrtnosti. Štúdie genomickej asociácie identifikovali špecifické varianty génov spojené so závažnejšími priebehmi ochorenia, čo otvára dvere pre personalizovanú medicínu a cielenejšiu liečbu.

Personalizovaná imunita: Budúcnosť v DNA sekvenovaní

Jednou z najzaujímavejších tém prednášky je potenciál personalizovanej imunity. Profesor May predpovedá, že budúce lekárske prehliadky budú zahŕňať rutinné DNA sekvenovanie na identifikáciu genetických predispozícií k rôznym ochoreniam. Táto informácia by potom mohla byť použitá na prispôsobenie liečby a prevencie chorôb, vrátane autoimunitných ochorení ako je astma.

Štúdie genomickej asociácie identifikovali množstvo génov spojených s astmou, čo naznačuje jej polygenetickú povahu (založenú na viacerých génoch) a zároveň odhaľuje potenciálne ciele pre cielenejšiu terapiu.

Génová terapia: CRISPR a nové možnosti liečby

Technológia CRISPR predstavuje revolučný prístup k génovej terapii, ktorý umožňuje presné upravovanie jednotlivých písmen DNA. Táto technológia sa už používa na liečbu genetických krvných porúch tým, že opravuje chybné gény v kostnej drene. V budúcnosti by CRISPR mohla byť použitá aj na systematické úpravy viacerých génov spojených s autoimunitnými ochoreniami ako je astma, hoci súčasná technológia má obmedzenia čo sa týka efektívneho upravovania veľkého počtu génov.

Hrozby budúcnosti: Antimikrobiálna rezistencia a nové vírusy

Prednáška tiež upozorňuje na narastajúcu hrozbu antimikrobiálnej rezistencie (AMR), s grafmi ukazujúcimi zvyšujúcu sa odolnosť bežných bakteriálnych infekcií voči antibiotikám. Ďalšou znepokojivou skutočnosťou je objavenie nového kmeňa plesní Candida auris, ktorý vykazuje vysokú odolnosť voči väčšine antifungálnych liekov a rýchlo sa šíri po celom svete.

Okrem toho, prednáška odkazuje na ukončenú štúdiu v dažďových pralesoch USA, ktorá identifikovala takmer 1000 predtým neznámych vírusov predstavujúcich potenciálnu hrozbu pre ľudstvo. Faktory ako deforestácia, intenzívne poľnohospodárstvo a preplnené mestské prostredie zvyšujú riziko zoonotických skokov (prenos ochorenia zvierat na človeka) a zvyšujú pravdepodobnosť budúcich pandémií.

Vakcíny budúcnosti: Prediktívne prístupy a nové ciele

Profesor May navrhuje využiť DNA sekvenovanie a modelovanie pomocou umelej inteligencie na predpovedanie evolúcie vírusu chrípky a vývoj "ready-to-go" vakcín pre potenciálne pandemické kmeňe. Diskusia sa týka aj možnosti samošíriacich vakcín, ktoré by sa v prvom rade aplikovali na hospodárske zvieratá kvôli obavám o súhlas s očkovaním u ľudí.

Prednáška končí optimistickým pohľadom do budúcnosti, kde by rutinné lekárske prehliadky mohli zahŕňať vakcíny proti chrípke, COVID-19, rakovine a dokonca aj Alzheimerovej chorobe, čo by viedlo k predĺženiu zdravého života.

Zdroje a odkazy:

• Gresham College - Future of Immunity: https://www.gresham.ac.uk/watch-now/future-immunity

Približne 191 gCO₂ bolo uvoľnených do atmosféry a na chladenie sa spotrebovalo 0.96 l vody za účelom vygenerovania tohoto článku.