Automatizovaní poradcovia a neverbálna komunikácia v zdravotníctve

V posledných rokoch sa čoraz viac diskutuje o využití chatbotov a virtuálnych asistentov v zdravotníctve. Hoci tieto nástroje ponúkajú rozsiahle možnosti pre zlepšenie dostupnosti a efektivity starostlivosti, často im chýba kľúčový prvok – fyzická prítomnosť a neverbálna komunikácia, ktoré sú neoddeliteľnou súčasťou tradičnej konzultácie s lekárom. Prednáška Timothyho Bickmorea z Northeastern University na Stanforde sa hlboko ponorila do problematiky "embodimentu" v automatizovaných systémoch a ukázala, ako simulácia neverbálnych signálov môže výrazne zlepšiť zážitok pacienta a výsledky liečby.

Kľúčové poznatky

• Neverbálna komunikácia je kľúčová: Lekári využívajú svoje telo počas konzultácií na prejav empatie, budovanie dôvery a motiváciu pacientov. Simulácia týchto signálov v automatizovaných systémoch môže výrazne zlepšiť ich účinnosť.
• Beyond "Body Language": Neverbálna komunikácia zahŕňa subtilné prejavy ako gestá, mimiku, držanie tela a proxemiku (vzájemnú vzdialenosť).
• Hybridné modely budúcnosti: Kombinácia ľudskej expertízy s automatizovanými systémami, ktoré sa zameriavajú na emocionálnu podporu a spätnú väzbu, predstavuje sľubný smer pre zlepšenie starostlivosti o pacientov.
• Dôležitosť testovania s cieľovými skupinami: Vizuálne reprezentácie automatizovaných systémov by mali byť testované so špecifickými populáciami, aby sa zabezpečila ich efektívnosť a prijateľnosť.

Neverbálna komunikácia: Viac ako len držanie tela

Bickmore zdôrazňuje, že neverbálna komunikácia je oveľa komplexnejšia, než si ľudia často myslia. Ide o rozsiahly systém signálov, ktoré zahŕňajú gestá, mimiku, držanie tela, proxemiku a dokonca aj dotyk. V kontexte zdravotníctva tieto signály zohrávajú kľúčovú úlohu pri budovaní dôvery medzi lekárom a pacientom, prejavovaní empatie a motivovaní pacienta k zmene správania.

Prednášateľ uvádza príklad frustrujúceho procesu získavania súhlasu v nemocnici na páse, ktorý kontrastuje s teplou a empatickou interakciou s pediatričkou. Tento rozdiel ilustruje silný vplyv neverbálnej komunikácie na spokojnosť pacienta a znižovanie rizika lekárskych omylov.

Pozorovanie zdravotných sesteriek a vývoj virtuálneho asistenta

Výskum Bickmorea a jeho tímu sa zameral na pozorovanie onkológických sestrníc a asistentov pri získavaní informovaného súhlasu od pacientov. Tieto pozorovania viedli k vývoju virtuálnej nemocničnej sestry, ktorá simuluje gestá rúk pozorované u skutočných zdravotných pracovníkov. Projekt je momentálne v klinických skúškach a podporovaný NIH (Národným ústavom pre zdravie).

Gestá a ich funkcie: Od metafor po robotiku

Bickmore rozlišuje medzi "konverzačnými behaviorami" – pozorovanými akciami – a ich funkciou – zamýšľaným významom týchto akcií. Napríklad, v genetickom poradenstve sa používajú "metaforické gestá", ako napríklad prepínanie svetla, aby sa reprezentoval epizodický jav. Výskum tiež skúmal, či dokáže robot Pepper prenášať zložité koncepty pomocou svojich vstavaných gest, a zistil, že vyššia poloha ruky korelovala s vnímaním šťastia a zvýšenej kvantity.

Empatia a proxemika: Budovanie vzťahu prostredníctvom blízkosti

Výskum tiež skúmal dôležitosť proxemiky – vzájomnej vzdialenosti – pri budovaní dôvery a zlepšení motivácie pacientov. Experimenty s virtuálnou realitou zistili, že postavy používajúce techniky preproxemické budovania dôvery viedli účastníkov k priblíženiu sa vo virtuálnom priestore, čím zvýšili ich motiváciu k zmene správania a sebavedomie.

Budúcnosť automatizovaných zdravotníckych poradcov

Prednáška Bickmorea naznačuje sľubnú budúcnosť pre automatizované zdravotnícke poradce, ktoré dokážu simulovať ľudskú interakciu a poskytovať emocionálnu podporu pacientom. Hybridné modely kombinujúce ľudskú expertízu s automatizovanými systémami predstavujú potenciálne riešenie pre zlepšenie starostlivosti o pacientov, najmä v oblastiach ako je chronické ochorenia a geriatrická pomoc.

Zdroje a odkazy:

• Stanford Human-Computer Interaction Seminar playlist: https://www.youtube.com/playlist?list=PLoROMvodv4rMyupDF2O00r19JsmolyXdD
• Stanford Online: https://online.stanford.edu/explore

Približne 108 gCO₂ bolo uvoľnených do atmosféry a na chladenie sa spotrebovalo 0.54 l vody za účelom vygenerovania tohoto článku.