Automatizácia a úzkosť: História strachu z technológií

Automatizácia vyvoláva strach z nezamestnanosti, no skutočný problém je v tom, ako technológia mení prácu – mzdy, kvalitu a postavenie zamestnancov. História ukazuje, že tento "automatizačný úzkosť" sa opakuje už od priemyselnej revolúcie.

Automatizácia a úzkosť: História strachu z technológií
Photo by Markus Spiske/Unsplash

V posledných rokoch sa čoraz viac hovorí o automatizácii a umelej inteligencii (AI) a ich potenciálnom dopade na trh práce. Daniel Susskind, v svojej inauguračnej prednáške pre Gresham College, preskúmal históriu "automatizačnej úzkosti" – strachu z toho, že technológia vezme prácu ľuďom. Od Ludditov po súčasné protesty proti autonómnym vozidlám, ľudstvo sa pravidelne stretáva s obavami o budúcnosť práce v ére technologického pokroku. Hoci historicky tieto obavy často neboli oprávnené, Susskind poukazuje na to, že skutočný problém nespočíva len v počte pracovných miest, ale v tom, ako technológia mení povahu práce – mzdy, kvalitu a postavenie zamestnancov.

Kľúčové poznatky z prednášky

  • Automatizačná úzkosť má dlhú históriu: Strach z toho, že technológia vezme prácu ľuďom, nie je nový fenomén. Opakuje sa už od začiatku moderného hospodárskeho rastu.
  • Ludditi ako prvý príklad: Ludditská hnutie počas priemyselnej revolúcie bolo raným prejavom odporu voči novým technológiám a obavami o stratu zamestnania.
  • Počet pracovných miest nie je kľúčový: Historicky sa ukázalo, že strach z masívneho technologického nezamestnanosti je neopodstatnený. Ľudia si vždy nájdu nové spôsoby, ako zarobiť na živobytie.
  • Zmena povahy práce je skutočný problém: Susskind argumentuje, že oveľa dôležitejšie je zamerať sa na to, ako technológia mení prácu – mzdy, kvalitu, postavenie a mocenské vzťahy.
  • Paralely s priemyselnou revolúciou: Susskind pripomína, že počas priemyselnej revolúcie technologický pokrok nepriniesol okamžite vyššie mzdy a často zhoršoval kvalitu práce a postavenie zamestnancov.
  • Vplyv AI na biele golierové profesie: Predpovede o tom, že AI by mohla nahradiť mnoho začínajúcich pracovníkov v administratíve, vyvolávajú obavy z ekonomických turbulencií.

Automatizácia a strach: Pohľad do histórie

Automatizačná úzkosť nie je len súčasný problém. Už počas priemyselnej revolúcie sa ľudia obávali o svoje zamestnanie vďaka novým strojom. Ludditi, skupina britských textílnych pracovníkov na začiatku 19. storočia, ničili stroje, ktoré podľa nich ohrozovali ich prácu a živobytie. Ich strach bol pochopiteľný – nové technológie mohli znížiť potrebu ľudskej práce a potenciálne viesť k nezamestnanosti.

Hoci sa tieto obavy v minulosti často neukázali ako oprávnené, Susskind poukazuje na to, že skutočný problém nespočíva len v počte pracovných miest. Dôležitejšie je zamerať sa na to, ako technológia mení povahu práce. Počas priemyselnej revolúcie technologický pokrok nepriniesol okamžite vyššie mzdy a často zhoršoval kvalitu práce a postavenie zamestnancov.

Ako veľmi sa Američania obávajú, že ich práca bude automatizovaná?

Moderná automatizácia: AI a budúcnosť práce

Dnes, s nástupom umelej inteligencie (AI), sa obavy o budúcnosť práce opäť stupňujú. Podľa niektorých odborníkov by AI mohla v priebehu nasledujúceho desaťročia prekonať ľudské schopnosti vo väčšine ekonomicky užitočných úlohách. Obrovské investície do vývoja AI a nárast počtu študentov študujúcich AI svedčia o tom, že technológia sa rýchlo vyvíja.

Názory na dopad umelej inteligencie na spoločnosť v nasledujúcich 20 rokoch.

Susskind upozorňuje na paralely medzi súčasnou situáciou a priemyselnou revolúciou. Podobne ako v minulosti, aj dnes technologický pokrok môže viesť k nerovnosti a zhoršeniu pracovných podmienok pre niektorých pracovníkov. Príkladom je rast platformovej ekonomiky, kde mnohí pracujú za nízke mzdy a s neistou budúcnosťou.

Zmena povahy práce: Viac ako len počet miest

Susskind zdôrazňuje, že by sme sa mali zamerať na to, ako technológia mení prácu – na mzdy, kvalitu, postavenie a mocenské vzťahy. Napríklad, rastúci "skill premium" (vyšší plat pre tých s vysokoškolským vzdelaním) naznačuje, že sa mení aj požiadavky na prácu a že tí, ktorí nemajú potrebné zručnosti, môžu mať ťažkosti nájsť si dobre platenú prácu.

Globálne názory na dopad umelej inteligencie na spoločnosť v nasledujúcich 20 rokoch podľa demografickej skupiny.

Okrem toho Susskind poukazuje na často prehliadanú prácu moderátorov obsahu na sociálnych sieťach, ktorí pracujú v zahraničí a prechádzajú sa tisíce obrázkov a videí denne. Táto práca je náročná, stresujúca a často má negatívny dopad na duševné zdravie pracovníkov.

Odporúčania a úvahy

Automatizácia a AI predstavujú obrovskú príležitosť pre spoločnosť, ale zároveň prinášajú aj výzvy. Je dôležité, aby sme sa aktívne venovali riešeniu týchto výziev a zabezpečili, že technologický pokrok bude prínosný pre všetkých.

  • Investovať do vzdelávania: Je potrebné investovať do vzdelávania a rekvalifikácie pracovníkov, aby boli pripravení na nové pracovné miesta v ére AI.
  • Podporovať spravodlivé mzdy a pracovné podmienky: Je dôležité zabezpečiť, aby pracovali za spravodlivé mzdy a mali dobré pracovné podmienky, bez ohľadu na to, či pracujú v tradičnej firme alebo na platforme.
  • Regulovať AI: Je potrebné regulovať vývoj a používanie AI, aby sa minimalizoval negatívny dopad na spoločnosť a zabezpečila sa transparentnosť a zodpovednosť.

Dôležité odkazy

Približne 121 gCO₂ bolo uvoľnených do atmosféry a na chladenie sa spotrebovalo 0.61 l vody za účelom vygenerovania tohoto článku.
Mastodon