Angiotenzín II: Vasopresor v kritickej starostlivosti

Video od Whiteboard Medicine Emergency and Critical Care predstavuje komplexný a zrozumiteľný prehľad o angiotenzíne II (AG2), menej známom, ale potenciálne cennom vasopresore. AG2 sa stáva čoraz dôležitejším nástrojom v arzenáli lekárov kritickej starostlivosti, najmä pri liečbe refraktérneho šoku. Video ponúka praktické informácie o mechanizme účinku, indikáciách, dávkovaní a potenciálnych vedľajších účinkoch tohto lieku.

Čo je angiotenzín II?

Angiotenzín II (AG2) je endogénny hormón, ktorý patrí do systému renín-angiotenzín-aldosterón (RAAS). Jeho hlavnou úlohou je regulácia tonusu ciev a krvného tlaku. V posledných rokoch sa AG2 začal využívať ako vasopresor na zvýšenie krvného tlaku, predovšetkým v prípadoch refraktérneho šoku, keď iné lieky neprinášajú dostatočný efekt.

Rozdiel medzi AG2 a inými vasopresormi

Dôležitým aspektom je, že AG2 patrí do kategórie ne-katecholamínových vasopresorov. Na rozdiel od katecholamínov (napr. noradrenalín, adrenalín, fenylefrín), ktoré pôsobia prostredníctvom adrenergných receptorov, AG2 funguje mimo tejto dráhy. Tento rozdiel môže byť kľúčový pri výbere vhodného lieku pre konkrétneho pacienta.

Mechanizmus účinku a klinické použitie

AG2 primárne pôsobí na AT1 receptory v hladkej svalovine ciev, čo vedie k vazokonstrikcii a zvýšeniu systémového vaskulárneho odporu. Okrem toho stimuluje uvoľňovanie aldosterónu (čo zvyšuje retenciu sodíka a vody) a zároveň posilňuje uvoľňovanie noradrenalínu v mozgu.

Klinicky sa AG2 používa najčastejšie ako druhý alebo tretí liek pri refraktérnom vazodilatačnom šoku, pooperačnej vasoplegii (pokles krvného tlaku po operácii) a predávkovaní inhibítorov ACE (inhibítory konvertujúceho enzýmu angiotenzínu).

Dávkovanie a podávanie

Počiatočná dávka AG2 je 20 ng/kg/min intravenózne. Túto dávku je možné postupne zvyšovať až na 80 ng/kg/min, pričom zvyčajná maximálna dávka sa pohybuje okolo 40 ng/kg/min. Cieľom je dosiahnuť stredný arteriálny tlak (MAP) nad 65 mmHg. Z dôvodu rýchleho nástupu účinku a krátkeho polčasu rozpadu (30 sekúnd) je AG2 podávaný kontinuálnou infúziou. Ideálne by bolo podať liek cez centrálny venózny katéter.

ATHOS-3 štúdia a vedľajšie účinky

Štúdia ATHOS-3 ukázala, že AG2 zvyšuje MAP v porovnaní s placebom u pacientov s vazodilatačným šokom. Avšak údaje o mortalite boli nejednoznačné a zaznamenané bolo zvýšené riziko trombózy. Medzi vedľajšie účinky patria predovšetkým venózna tromboembolia (DVT/PE), digitálna ischémia pri vysokých dávkach, potenciálna reflexná hypertenzia a možné preťaženie objemom tekutín v dôsledku uvoľňovania aldosterónu. Výrobca odporúča preventívne opatrenia proti vzniku trombózy.

Kľúčové poznatky

• Angiotenzín II je ne-katecholamínový vasopresor, ktorý sa stáva čoraz dôležitejším v liečbe refraktérneho šoku.
• Pôsobí primárne na AT1 receptory a zvyšuje systémový vaskulárny odpor.
• Je vhodný pre pacientov s vazodilatačným šokom, pooperačnou vasoplegiou a predávkovaním inhibítorov ACE.
• Vyžaduje kontinuálnu intravenóznu infúziu kvôli krátkemu polčasu rozpadu.
• Je potrebné monitorovať potenciálne vedľajšie účinky, ako je trombóza a preťaženie objemom tekutín.

Zameranie sa na budúcnosť

AG2 predstavuje zaujímavú alternatívu k tradičným vasopresorom. Hoci štúdia ATHOS-3 neposkytla definitívne dôkazy o znížení mortality, jeho účinnosť pri liečbe refraktérneho šoku je evidentná. Budúce výskumy by sa mali zamerať na optimalizáciu dávkovania a identifikáciu pacientov, ktorí najviac benefitujú z tejto terapie.

Referencie

• Whiteboard Medicine Patreon: https://www.patreon.com/collection/1443765
• Playlist Vasopressors and Inotropes: https://youtube.com/playlist?list=PLf5bMa9_tvRg_nAnm91hsyHhI0y_ahoS1

Približne 153 gCO₂ bolo uvoľnených do atmosféry a na chladenie sa spotrebovalo 0.77 l vody za účelom vygenerovania tohoto článku.