Andrej Jagodziński: Most medzi poľskou a československou slobodou

Andrej Jagodziński, prekladateľ, novinár a diplomat, je človek, ktorého život bol spätý s prepojením kultúrnych a politických hnutí v Poľsku a Československu. V rozhovore pre Ústav pamäti národa odhaľuje príbehy z 70. a 80. rokov, keď spájal poľskú opozíciu s československým disidentom a pomáhal šíriť zakázanú literatúru. Jeho skúsenosti ponúkajú pohľad na náročné obdobie socialistickej éry a boj za slobodu, ktorý sa odohrával v srdci strednej Európy.

Kľúčové poznatky z rozhovoru

• Vznik politického povedomia: Jagodzińskiho formovala udalosť decembra 1970 v Gdaňsku a neskôr demonštrácie študentov v marci 1968.
• Podpora československej undergroundovej scény: Zaujala ho otvorenosť československej undergroundovej scény, čo ho priviedlo k prekladaniu diel zakázaných autorov ako Hrabala a Kunderu.
• Prepojenie s disidentmi: Prostredníctvom Plastic People of the Universe nadviazal kontakty s Adamom Michnikom, Jackom Kuroňom a ďalšími významnými postavami československého disentu.
• Vplyv Solidarity: Získanie prístupu k pasu počas Solidarity bolo pre neho prekvapením a umožnilo mu slobodnejšie cestovanie.
• Dôležitosť Round Table Talks: Rozhovory okolo Okrúhleho stola predstavovali zlomový bod, ktorý viedol k demokratickým zmenám.
• Svedectvo o novembrových udalostiach: Jagodziński sa osobne zúčastnil na demonštráciách 17. novembra a zažil tak prelomovú udalosť československej histórie.

Študentské roky a prvé kontakty s Československom

Andrej Jagodziński začal svoje politické povedomie už v mladosti, keď bol svedkom násilného potlačenia protestov v Gdaňsku. Po štúdiu filológie sa rozhodol venovať slavistike na Varšavskej univerzite, pričom ho ovplyvnili autori ako Hrabal, Kundera a Škvorecký. Jeho jazyková stáž v Bratislave v rokoch 1974-75 mu otvorila oči k rozdielom medzi poľským a československým prostredím. Zistil, že česká undergroundová scéna je oveľa otvorenejšia ako oficiálne kanály.

Prekladateľ a prepojovacia sila

Jagodziński sa rýchlo zapojil do prekladania zakázaných diel českých a slovenských autorov, čím pomohol šíriť ich tvorbu v Poľsku. Jeho preklady zahŕňajú diela Václava Havla, Bohumila Hrabala, Milana Kundery a Josefa Škvoreckého. Prostredníctvom Plastic People of the Universe nadviazal kontakty s kľúčovými postavami československého disentu, ako boli Adam Michnik, Jacek Kuroň a Pavel Hudec (Ahasver). Tým sa stal prepojovacou silou medzi poľskou opozíciou a československým disentom.

Štipendium a neustále sledovanie

Prekvapujúco získal Jagodziński v roku 1981 štipendium od Československej akadémie vied na štúdium do Bratislavy, napriek očakávaniu zamietnutia. Aj počas tohto pobytu však podliehal neustálemu sledovaniu zo strany československých úradov.

Solidarity a Gazeta Wyborcza

Po vzniku odborového hnutia Solidarity získal Jagodziński neočakávaný prístup k pasu, čo mu umožnilo slobodnejšie cestovanie. Počas Round Table Talks sa zapojil do nového nezávislého denníka Gazeta Wyborcza a mal možnosť rozprávať sa s Václavom Havlom krátko po jeho prepustení z väzenia.

Svedectvo o novembrových udalostiach 1989

Po eskalácii demonštrácií v Prahe v novembri 1989 sa Jagodziński rozhodol cestovať do Československa a osobne zažiť prelomové udalosti 17. novembra. Jeho prítomnosť na mieste mu umožnila byť svedkom historického momentu, ktorý zmenil politickú krajinu strednej Európy.

Neustály boj o slobodu

Andrej Jagodziński v rozhovore zdôrazňuje, že boj za slobodu a demokraciu nie je jednorazový úspech, ale neustály proces. Jeho životný príbeh je dôkazom toho, ako kultúra môže slúžiť ako priestor slobody a dialógu, a ako prepojenie medzi národmi môže prispieť k pozitívnym zmenám v spoločnosti.

Odkazy a štúdie:

• Ústav pamäti národa: https://www.ustavpamatinaroda.cz/
• Gazeta Wyborcza: https://wydawnictwawyborcze.pl/ (Poznámka: Pre slovenské publikum je dôležité zdôrazniť, že ide o poľský denník.)

Približne 177 gCO₂ bolo uvoľnených do atmosféry a na chladenie sa spotrebovalo 0.89 l vody za účelom vygenerovania tohoto článku.