Algoritmická kazajka: Ako nás sociálne médiá vedú k polarizácii a dezinformáciám

"Sociálne médiá formujú našu politickú scénu cez algoritmické tunelovanie, ktoré zvyšuje polarizáciu a radikalizáciu. Objavte, ako nové stratégie môžu posilniť kvalitnú konzumáciu správ!"

Algoritmická kazajka: Ako nás sociálne médiá vedú k polarizácii a dezinformáciám
Photo by Adem AY/Unsplash

Úvod

V digitálnej dobe sú sociálne médiá neoddeliteľnou súčasťou nášho každodenného života. Napriek ich širokému využitiu sa však čoraz častejšie stretávame s obavami o ich vplyv na demokratické spoločnosti. Magdalena Wojcieszak, profesorka na UC Davis a výskumníčka na Univerzite vo Varšave, v nedávnom seminári na Stanfordskej univerzite objasnila, ako algoritmy na platformách ako YouTube a Twitter prispievajú k polarizácii a šíreniu dezinformácií. Hlavným posolstvom jej prednášky je potreba rozšíriť fokus z ideologických biasov na záujmové biasy a ich dopad na našu spoločnosť.

Kľúčové poznatky

  • Algoritmická radikalizácia: Algoritmy, ktoré odporúčajú obsah na YouTube, sú často kritizované za šírenie radikalizujúceho obsahu. Wojcieszak pomocou "sock puppet" štúdie ukázala, že za väčšinou radikalizujúcich odporúčaní stojí automatizácia a algoritmické preferencie.
  • Záujmové biasy: Wojcieszak upozorňuje, že zatiaľ čo väčšina diskutuje o ideologických úskaliach algoritmov, záujmové biasy sú rovnako, ak nie viac dôsledné. Problémom nie je len konzumácia "zlého" politického obsahu, ale fakt, že väčšina ľudí nekonzumuje žiadny politický obsah.
  • Experimentálne intervenčné stratégie: Dva experimenty, jeden na Twitteri a druhý prostredníctvom prehliadačovej rozšírenia pre YouTube, ukázali, že pozitívne nudge môže zvýšiť konzumáciu kvalitných správ.

Algoritmická polarizácia: Problém s radikalizáciou

Súčasné algoritmické systémy na platformách ako YouTube smerujú používaťeľov k obsahu, ktorý je v súlade s ich predchádzajúcimi preferenciami a záujmami. Toto "algoritmické tunelovanie" môže viesť k extrémnejşiemu obsahu, ktorý podporuje polarizáciu a radikalizáciu. Wojcieszak a jej tím použili 100 000 virtuálnych používateľov (sock puppets) na sledovanie odporúčaní na YouTube, čím odhalili tendenciu algoritmov nabádať na konzumáciu viac extrémneho obsahu v rámci určitého spektra politických názorov.

Záujem nad ideológiou: Negatívna stránka záujmových biasov

Občasné zaostrenie výskumníkov na ideologické biasy môže byť zavádzajúce, keďže algoritmy často jednostranne zdôrazňujú iné typy obsahu - najmä zábavný obsah na úkor kvalitných správ a politického diskurzu. Wojcieszak ukázala, že napríklad len malé percento používateľov aktívne sleduje politický obsah, zatiaľ čo značná časť populácie je nezainteresovaná v politických diskusiách, čo môže oslabiť demokratické procesy.

Experimentálne zásahy: Môže nudge pomôcť?

Pri pokuse o narušenie záujmových a ideologických biasov Wojcieszak uskutočnila dva experimenty. Prvý zahŕňal zásahy na Twitteri, kde umelo vytvorené boty povzbudzovali používateľov, aby sledovali kvalitné správy prostredníctvom ich nepolitických záujmov. Výsledkom bolo, že používatelia začali sledovať viac spravodajských účtov.

Druhý experiment využil algoritmickú úpravu na YouTube cez prehliadačovú rozšírenie, ktorá jemne alterovala odporúčania na platforme, aby sa zvýšila rôznorodosť politického obsahu. Tento zásah ukázal, že aj malé zmeny môžu viesť k zvýšenej konzumácii správ a politickej diverzite.

Záver: Potrebný posun v stratégii

Jednoduché zásahy na úrovni používateľa alebo algoritmu môžu mať značný pozitívny vplyv na politickú informovanosť a zmierňovanie polarizácie. Wojcieszak uznáva, že hoci konzumácia kvalitného politického obsahu prináša výhody, je dôležité zabezpečiť, aby tieto zásahy nenarušovali osobnú slobodu výberu používateľa.

Odkazy na štúdie a dôležité zdroje

  • Haroon et al., 2023, PNAS
  • Wojcieszak et al., 2023, IJPP

S pokračujúcou expanziou digitálnych platforiem a ich algoritmov je čoraz dôležitejšie rozšíriť naše chápanie a výskum toho, ako tieto technológie formujú našu politickú sféru a spoločnosť ako celok.

Približne 200 gCO₂ bolo uvľnených do atmosféry a na chladenie sa spotrebovalo 1.00 l vody za účelom vygenerovania tohoto článku.
Mastodon