Alergie: Evolúcia, genetika a moderná doba

Alergie sú čoraz väčší problém. Podľa najnovších štúdií ich trpí okolo 10% svetovej populácie, a to len čo sa týka potravinových alergii! Sezónne alergie na peľ navyše rastú v závažnosti a výskyte. Prečo tomu tak je? Kde sa vlastne alergie vzali a môžeme očakávať, že väčšina z nás bude po väčšinu roka slziť a kýchať? Video "Jsou alergie evoluční chyba?" od Jirky Vysvětluje věci nám to všetkým vysvetľuje.

Kľúčové poznatky

• Genetický dedičstvo neandrtálcov: Naši predkovia získali od neandrtálcov gény, ktoré posilnili ich imunitný systém, no v súčasnosti môžu viesť k prehnanej reakcii na neškodné látky.
• Atopia a genetická predispozícia: Genetika zohráva dôležitú úlohu pri vzniku alergií – ak má jeden rodič alergie, šanca dieťaťa je 30-50%, u oboch rodičov až 60-80%.
• Hygienická hypotéza: Čistota a lepšia hygiena v detstve môžu viesť k oslabeniu imunitného systému a zvýšenému riziku alergií.
• Vplyv znečistenia ovzdušia: Znečisťujúce látky poškodzujú epitelovú bariéru dýchacích ciest, uľahčujú vniknutie alergénov a zvyšujú riziko alergií.
• Klimatická zmena: Teplé počasie predlžuje sezónu peľov, zvyšuje ich koncentráciu a podporuje šírenie invazívnych rastlín ako ambrozie.

Alergia: Imunitná reakcia na neškodné látky

Alergia je vlastne prehnaná reakcia imunitného systému na cizorodé látky, nazývané antigény. Tento proces začína už v detstve, keď náš imunitný systém identifikuje určitú látku ako hrozbu a vytvorí protilátky – imunoglobulíny E (IgE). Tieto protilátky sa viažu na bunky imunitného systému, mastocyty a bazofily, ktoré obsahujú histamín. Pri ďalšom kontakte s rovnakým antigénom sa uvoľňuje histamín, ktorý spôsobuje zväčšenie krvných ciev, opuch nosových dutín a zvýšený výdaj hlienov – typické príznaky alergickej reakcie ako kýchanie, slzenie očí a nádcha.

Genetika, neandrtálci a evolúcia alergií

Video sa zaoberá fascinujúcim pôvodom alergií a ich prepojením s našimi predkami – neandrtálcami. Pred približne 50 000 rokmi došlo k stretu Homo sapiens s neandrtálcami, a náš druh získal od nich genetické gény, ktoré posilnili imunitný systém v boji proti novým mikroorganizmom. Tie isté gény však dnes môžu viesť k prehnanej reakcii na neškodné látky ako je peľ.

Atopia: Genetická predispozícia a rodinná anamnéza

Alergie nie sú náhodou. Štúdie ukazujú, že genetika zohráva významnú úlohu pri vzniku alergií. Ak má jeden rodič alergie, šanca dieťaťa je 30-50%, u oboch rodičov až 60-80%. Pohlavie hrá tiež rolu – alergia matky zvyšuje riziko u dcér a alergia otca u synov.

Hygienická hypotéza: Čistota a oslabený imunitný systém?

Zaujímavou teóriou je aj hygienická hypotéza, ktorá hovorí o tom, že nadmerná čistota a lepšia hygiena v detstve môžu viesť k oslabeniu imunitného systému. Deti vychovávané na farmách alebo si často strkajú predmety do úst majú nižší výskyt alergií, pretože sú vystavené väčšiemu množstvu mikróbov a ich imunitný systém sa tak "vycvičí" k tolerancii neškodných látok.

Znečistenie ovzdušia a klimatická zmena: Nové výzvy pre alergikov

Znečistenie ovzdušia, najmä emisie z dopravy, poškodzuje epitelovú bariéru dýchacích ciest a uľahčuje vniknutie alergénov. Klimatická zmena predlžuje sezónu peľov, zvyšuje ich koncentráciu a podporuje šírenie invazívnych rastlín ako ambrozie, čo vedie k čoraz intenzívnejším alergickým reakciám.

Budúcnosť alergií: Čo nás čaká?

Podľa odhadov Svetovej zdravotníckej organizácie bude do roku 2050 trpieť alergiou až polovica svetovej populácie. To nie je len o kýchaní a smrkaní, ale aj o chronickej záťaži pre mnohých ľudí a zvýšenom tlaku na zdravotníctvo.

Zámysle a odporúčania

Alergie sú komplexný problém s viacerými príčinami – od genetiky po životné prostredie. Je dôležité pochopiť, ako funguje náš imunitný systém a aké faktory ovplyvňujú vznik alergií. Zatiaľ čo nemôžeme zmeniť našu genetickú predispozíciu, môžeme sa snažiť minimalizovať vplyv vonkajších faktorov – dbať na čistotu vzduchu, obmedziť vystavenie alergénom a podporovať zdravý životný štýl.

Zdroje:

• Sapaldia kohortová štúdia (Švajčiarsko): https://www.resadem.sk/clanok/sapaldia-dlhodobo-sledovana-kohorta-deti-a-mladistvych-s-astmatom-alergiami-a-respira%C4%8Dn%C3%A1mi-ochoreniami
• Český hydrometeorologický ústav: https://www.chmi.cz/

Približne 112 gCO₂ bolo uvoľnených do atmosféry a na chladenie sa spotrebovalo 0.56 l vody za účelom vygenerovania tohoto článku.