Ako vznikajú masívne hviezdy: Nový objav

Ako vznikajú najmasívnejšie hviezdy? Nová štúdia odhalila prekvapujúci jav – akrečný disk a prúdy plynu okolo mladých hviezd, umožňujúce ich rýchly rast (až 20 solárnych masieb ročne).

Ako vznikajú masívne hviezdy: Nový objav
Photo by 29233640@N07/Flickr

Nedávno publikovaná štúdia vrhla nový svetlo na dlho trvajúcu záhadu – ako vznikajú niektoré z najmasívnejších hviezd vo vesmíre. Anton Petrov vo svojom videu „We May Finally Know How Some Stars Grow So Massive“ predstavuje fascinujúce výsledky, ktoré naznačujú, že kľúčom k ich vzniku je neobvyklý jav v oblakoch plynu a prachu – akrečný disk obklopujúci mladú hviezdu.

Kľúčové poznatky

  • Anomálne hviezdy: Existencia hviezd s hmotnosťou viac ako 100-krát väčšou ako Slnko predstavuje výzvu pre súčasné modely tvorby hviezd.
  • Akrečný disk: Nové pozorovanie pomocou Veľkého radioteleskopického pola (VLA) odhalilo silný akrečný disk okolo mladého objektu HW2, ktorý je zodpovedný za neustále napájanie hmoty do hviezdy a jej rýchly rast.
  • Streamery: Okrem disku zohrávajú dôležitú úlohu aj prúdy plynu (streamery), ktoré dodávajú ďalšiu hmotu do akrečného disku, čím prispievajú k jeho efektívnosti.
  • Rýchly rast: Hviezda HW2 rastie rýchlosťou asi 20 solárnych masieb ročne – jeden z najvyšších pozorovaných rastových koeficientov u hviezd.

Hľadanie odpovede na dlhoročnú záhadu

Väčšina hviezd, vrátane nášho Slnka, vzniká v molekulárnych oblakoch plynu a prachu. Podľa súčasných modelov by však hviezdy nemali rásť nad určitú hranicu – približne 30 solárnych masieb. Prečo potom existujú anomálne hviezdy s hmotnosťou desiatok, či dokonca stovky násobkov hmotnosti Slnka?

Predošlé simulácie a modely neboli schopné vysvetliť vznik týchto obrovských hviezd. Anton Petrov vo videu zdôrazňuje, že až nedávno, vďaka presným pozorovaniam pomocou VLA, vedci konečne získali priamy dôkaz o mechanizme, ktorý umožňuje takýto extrémny rast.

HW2: Kľúč k pochopeniu tvorby masívnych hviezd

Kľúčovým objektom štúdie sa stala hviezda HW2 nachádzajúca sa v konštelácii Zapius A. Táto mladá hviezda, obklopená hustým oblakom prachu, bola už predtým predmetom záujmu vedcov kvôli svojim silným výlevom plynu. Vďaka rádiovým pozorovaniam VLA sa však podarilo odhaliť to, čo bolo doteraz skryté – akrečný disk obklopujúci hviezdu.

Akrečný disk je rotujúci kruh plynu a prachu, ktorý padá na hviezdu a zvyšuje jej hmotnosť. V prípade HW2 sa ukázalo, že tento disk je mimoriadne masívny a efektívny – umožňuje hviezde rásť neuveriteľnou rýchlosťou.

Streamery: Dodatočný zdroj paliva pre rast hviezd

Okrem akrečného disku zohrávajú dôležitú úlohu aj prúdy plynu, známe ako streamery. Tieto neobvyklé, husté filamenty plynu sa vytvárajú v dôsledku interakcií vo vnútri molekulárneho oblaku a dodávajú ďalšiu hmotu do akrečného disku. Vedci zistili, že jedna strana disku je oveľa masívnejšia ako druhá, čo naznačuje, že streamery hrajú kľúčovú úlohu v procese rastu hviezdy.

Zmysluplný krok vpred pre vedecké poznanie

Objav akrečného disku a prúdov plynu okolo HW2 predstavuje významný pokrok v pochopení tvorby masívnych hviezd. Potvrdzuje predpovede z predošlých štúdií a poskytuje priame dôkazy o mechanizme, ktorý umožňuje hviezdam rásť do obrovských rozmerov. Táto metóda pozorovaní pomocou rádiových interferometrov môže byť použitá aj na ďalšie objekty vo vesmíre, čím sa otvárajú nové možnosti pre vedecký výskum.

Odporúčania a zamyslenia

Výsledky štúdie naznačujú, že tvorba masívnych hviezd je komplexný proces, ktorý vyžaduje kombináciu rôznych faktorov – od hustých molekulárnych oblakov až po efektívne akrečné disky a prúdy plynu. Ďalšie výskumy v tejto oblasti by mali zamerať sa na lepšie pochopenie interakcií medzi týmito faktormi a na identifikáciu ďalších objektov, ktoré môžu poskytnúť cenné informácie o vzniku týchto obrovských hviezd.

Zdroje:

  • Oliva Moscadelli et al., "Accretion disc and infalling gas in the massive protostar candidate HW2", Astronomy & Astrophysics (2025)
  • Anton Petrov, „We May Finally Know How Some Stars Grow So Massive“ - YouTube video.
Približne 52 gCO₂ bolo uvoľnených do atmosféry a na chladenie sa spotrebovalo 0.26 l vody za účelom vygenerovania tohoto článku.
Mastodon