Ako USA zničili Srebrenicu – analýza s prof. Davidom Gibbsom

Minulý mesiac si pripomíname 30. výročie masakry v Srebrenici, tragickej udalosti, ktorá zmenila chod dejín Balkánu a vyvolala rozsiahle diskusie o medzinárodnej intervencii, geopolitických záujmoch a zodpovednosti mocných štátov. V rozhovore s profesorom Davidom Gibbsom sa dostávame k hlbším vrstvám tohto príbehu, ktorý odhaľuje prekvapivé detaily o úlohe Spojených štátov amerických v predchádzajúcom období a počas samotnej vojny v Bosne. Video nám ponúka pohľad na to, ako diplomatické príležitosti boli sabotované, ako sa NATO získalo nový účel a ako sa naratív o európskej neschopnosti otvoril cestu americkej dominancii.

Kľúčové poznatky

• Sabotáž diplomacie: USA aktívne blokovali diplomatické riešenia, vrátane dohody v Lisabone z roku 1992, aby posilnili svoju pozíciu globálneho "problem solvera" a legitimizovali NATO.
• Nová úloha pre NATO: Operácia Deliberate Force poskytla NATO nový účel po predchádzajúcom víťazstve v Libyi a zároveň upevnila naratív o európskej neschopnosti riešiť konflikty.
• Záujmy Nemecka: Rozpad Juhoslávie bol čiastočne motivovaný záujmami Nemecka, ktoré sa snažilo získať vplyv na Balkáne a podporiť ekonomický rast nemeckých firiem.
• Tajné dodávky zbraní: USA tajne financovali a vyzbrojovali Bosnianských moslimov a Chorvátov prostredníctvom Iránu, čím porušili rozhodnutia OSN o embargu na zbrane.
• Masakru ako kalkulovaný krok?: Existujú náznaky, že bosnianska vláda mohla predčasne stiahnuť ťažké zbrane zo Srebrenice, aby vyprovokovala medzinárodnú intervenciu a potenciálne obetovala civilistov.
• Weaponizácia genocídy: Západné mocnosti selektívne používajú naratív o genocíde na dosiahnutie geopolitických cieľov, čo vedie k zneužívaniu tohto pojmu.

Dejinné pozadie a rozpad Juhoslávie

Rozpad Juhoslávie sa začal už v roku 1990, čiastočne pod vplyvom ekonomických faktorov a zahraničných zásahov. Nemecko hralo kľúčovú úlohu pri podpore odtrhnutia Slovinska a Chorvátska, čo bolo motivované snahou o znovuzískanie vplyvu na juhovýchodnej Európe, potlačením komunizmu a vytvorením prostredia pre nemecké podniky.

Spojené štáty americké sa spočiatku k situácii dištancovali, s obavami z opakovania vietnamskej vojny. Avšak v roku 1992 došlo k zmene politiky a USA začali aktívne podporovať odtrhnutie Bosny od Juhoslávie, čo malo slúžiť na potlačenie európskeho nezávislosťanského hnutia a potvrdenie relevance NATO.

Diplomacia sabotovaná: Dohoda v Lisabone a jej zlyhanie

V roku 1992 vypracovala Európska únia návrh decentralizácie moci v Bosne, ktorý mal zabezpečiť rovnomerné rozdelenie území medzi jednotlivé etnické skupiny (Srbi mali dostať 43%). Americký ambasádor Warren Zimmerman však presviedčil bosnianských moslimov a Chorvátov, aby dohodu nepodpísali. Profesor Gibbs argumentuje, že toto rozhodnutie bolo kľúčové pre sabotáž diplomatického riešenia a otvorenie cesty vojenskému konfliktu. Podľa CIA však srbskí lídri, ako Bradavan Caravich, pôvodne oslavovali dohodu a videli v nej životaschopné riešenie.

NATO vstupuje na scénu: Operácia Deliberate Force a naratív o európskej neschopnosti

Po masakre v Srebrenici sa situácia vyhrotila a medzinárodný tlak na intervenciu rástol. NATO spustilo operáciu Deliberate Force, sériu leteckých útokov na srbské pozície. Profesor Gibbs tvrdí, že toto NATO umožnilo získať nový účel po predchádzajúcom víťazstve v Libyi a zároveň posilnilo naratív o neschopnosti európskych štátov riešiť konflikty, čím sa USA upevnili ako jedinečne schopný "problem solver".

Daytonská dohoda a americká dominancia

Po vojenských úspechoch NATO-podporovaných síl (bosnianskej armády a moslimsko-chorvátskeho zväzku) USA sprostredkovali Daytonskú mierovú dohodu na leteckej základni v Ohiu. Profesor Gibbs poukazuje na to, že dohoda bola prekvapivo podobná predchádzajúcim európskym návrhom, no prezentovaná ako americký triumf.

Následky a súčasnosť: Etnické čistky, kolonializmus a weaponizácia genocídy

Po Daytonskej dohode sa Chorvátske sily dopustili rozsiahlych etnických čistiek voči Srbom v Bosne, pričom USA a NATO vykazovali minimálnu kritiku. Následná 60-tisícová IFOR sila bola vyslaná do Bosny na mierové misie, ktoré sa postupne premenili na formu "benígneho kolonializmu" pod kontrolou EÚ.

Profesor Gibbs tiež zdôrazňuje, že naratív o genocíde bol zneužitý západnými mocnosťami na geopolitické účely a selektívne aplikovaný proti ich nepriateľom. Spája vojny podporované USA (Juhoslávia, Stredný východ, Stredná Amerika) s masovými migračnými tokmi a politickou nestabilitou, ktoré sú často prehliadané v diskusiách o migrácii.

Záverečné myšlienky

Rozhovor s profesorom Gibbsom nám ponúka komplexný pohľad na udalosti v Bosne a Hercegovine a zdôrazňuje dôležitosť kritického hodnotenia medzinárodnej politiky a motivácií mocných štátov. Je potrebné si uvedomiť, že vojenské intervencie majú často nepredvídané dôsledky a že naratív o genocíde môže byť zneužitý na dosiahnutie geopolitických cieľov. Je nevyhnutné hľadať diplomatické riešenia konfliktov a podporovať spravodlivosť pre všetky obete vojny.

Referencie

• University of Arizona - David Gibbs: https://history.arizona.edu/people/david-gibbs

Približne 205 gCO₂ bolo uvoľnených do atmosféry a na chladenie sa spotrebovalo 1.03 l vody za účelom vygenerovania tohoto článku.