Ako spomienky formujú realitu: Vedci odhaľujú spojenie mozgu a vnímania

Ste si niekedy všimli, že vidíte svet inak ako vaši priatelia alebo rodina? To preto, lebo každý z nás vytvára vlastnú verziu reality na základe osobných skúseností, spomienok a očakávaní. Nová štúdia od Dr. Aleeny Garnerovej z Harvard Medical School nám ukazuje, ako náš mozog neustále integruje súčasné vnímanie so spomienkami z minulosti a predpovedami o budúcnosti, čím formuje to, čo považujeme za skutočnosť. V tomto článku sa pozrieme na kľúčové poznatky z jej fascinujúcej prezentácie TEDxNewEngland a objavíme, ako môžeme lepšie porozumieť fungovaniu nášho mozgu a ovplyvniť naše vnímanie sveta.

Kľúčové poznatky: Spomienky, očakávania a realita

Dr. Garnerová odhaľuje, že to, čo vidíme a cítime, nie je len výsledkom senzorických podnetov z vonkajšieho sveta. Náš mozog neustále prepojuje tieto podnety s našimi spomienkami a očakávaniami, čím vytvára jedinečnú interpretáciu reality. Kľúčové zistenia zahŕňajú:

• Spomienky ovplyvňujú vnímanie: Nové skúsenosti sú vždy prepojené s minulými spomienkami a presvedčeniami, čo formuje to, ako ich interpretujeme.
• Očakávania menia realitu: To, čo očakávame, že sa stane, ovplyvňuje to, ako vnímame súčasné udalosti.
• Mozog vytvára interné modely sveta: Na základe skúseností si mozog vytvára "interné modely" sveta a neustále ich aktualizuje na základe nových informácií.
• Pozitívne spomienky zvyšujú odolnosť: Aktívna pozitívna spomienka počas učenia sa alebo prežívania ťažkej situácie môže zmierniť negatívne pocity.

Ako to funguje: Vedci sledujú mozog myší v laboratóriu

Dr. Garnerová a jej tím zistili, ako mozog integruje spomienky a nové skúsenosti prostredníctvom experimentov s myšami. Vytvorili si spôsob, ako sledovať aktivitu tisícok neurónov priamo v mozgu myší.

• Pamäťové stopy: Vedci označili neuróny, ktoré sa aktivovali, keď myš preskúmavala útulný domček s teplými farbami. Tieto aktívne neuróny nazývajú „pamäťovou stopou“.
• Syntetická reaktivácia pamäte: Neskôr vedci dokázali synteticky znovu aktivovať túto pamäťovú stopu, zatiaľ čo myš prežívala nepríjemnú skúsenosť v miestnosti pripomínajúcej lekársku ordináciu.
• Hybridné spomienky: Zistili, že keď sa stará pamäť (komfortný domček) znovu aktivovala počas učenia sa novej skúsenosti (lekárska ordinácia), obe skúsenosti sa spojili do jednej hybridnej pamäte. Nové pocity a zmyslové vstupy sa fyzicky integrovali do existujúcej spomienky.

Očakávania a mozog: Hra s myšami vo virtuálnej realite

Dr. Garnerová pokračovala v skúmaní, ako ovplyvňujú očakávania naše vnímanie sveta. Vytvorili si virtuálnu realitu pre myši, kde sa učili asociovať zvuk (tón) s vizuálnym objektom (trojuholník).

• Zmena aktivity neurónov: Zistili, že mozgová aktivita v oblasti zodpovednej za zrak (vizuálny kortex) sa menila v závislosti od toho, či myš očakávala vzhľad trojuholníka po zaznení tónu.
• Potlačenie aktivity pri očakávaní: Keď myš očakávala trojuholník, aktivita neurónov bola potlačená. Naopak, keď sa trojuholník objavil neočakávane, aktivita neurónov sa zvýšila.
• Interné modely a učenie: Tento jav naznačuje, že mozog vytvára interný model sveta a na základe neho predpovedá, čo sa stane. Ak sa predpoveď splní, mozgová aktivita je potlačená.

Ako to môžeme využiť pre seba?

Dr. Garnerová nám ponúka praktické rady, ako lepšie porozumieť fungovaniu nášho mozgu a ovplyvniť naše vnímanie:

• Vyberajte si spomienky: Pred ťažkou úlohou sa zamyslite na pozitívnu spomienku.
• Buďte si vedomí svojich zmyslov: Rozlišujte medzi pocitmi a myšlienkami.
• Meditujte a buďte úmyselní vo svojich očakávaniach: Uvedomte si, čo očakávate od sveta okolo seba.

Zmena pohľadu: Vaša super sila

Dr. Garnerová zdôrazňuje, že každý z nás má moc ovplyvniť to, ako vníma svet. „Keď zmeníte spôsob, akým sa na veci pozeráte, veci, na ktoré sa pozeráte, sa menia,“ hovorí. Uvedomenie si toho, že naše spomienky a očakávania formujú našu realitu, nám dáva možnosť aktívne ovplyvňovať to, ako prežívame život.

Referencie:

• TEDxNewEngland: https://www.ted.com/tedx/events/newengland
• Harvard Medical School: https://hms.harvard.edu/

Približne 133 gCO₂ bolo uvoľnených do atmosféry a na chladenie sa spotrebovalo 0.67 l vody za účelom vygenerovania tohoto článku.