Ako sme takmer zničili Mesiac: Projekt A119 a príbeh Carla Sagana

V roku 1962 napätie medzi Spojenými štátmi a Sovietskym zväzom dosiahlo kritické hodnoty počas Kubánskej raketovej krízy. V hre bola existencia celého ľudstva, kedy svet takmer zanikol kvôli nebezpečným hrám mocností. Avšak, len štyri roky pred touto krízou, obidve veľmoci zvažovali neslýchaný krok na preukázanie svojej sily – odpálenie jadrovej bomby na Mesiaci. Tento neortodoxný projekt, známy ako Projekt A119 v USA, sa pred verejnosťou skrýval desaťročia, až kým sa jeho detaily neobjavili v životopise legendárneho vedca Carla Sagana.

Kľúčové poznatky

• Projekt A119 mal za cieľ demonštrovať technologickú prevahu Spojených štátov v súboji so Sovietskym zväzom počas studenej vojny.
• Návrh na výbuch jadrovej bomby na Mesiaci poukazuje na geopolitické napätie a túžbu po prestíži vo vesmírnom preteku, ktorý prebiehal v 50. a 60. rokoch.
• Detaily projektu sa stali verejne známymi až po deklasifikácii dokumentov a zverejnení životopisu Carla Sagana v roku 2000.

Absurdné plány počas studenej vojny

V období, keď bol svet plný napätia medzi dvoma superveľmocami, sa mnohé plány mohli zdať absurdné. Jeden z nich zahŕňal nápad odpáliť jadrovú bombu na Mesiaci. Hlavným cieľom bolo demonštrovať silu Spojených štátov svetu, a predovšetkým Sovietskemu zväzu, ktorý sa stal prvou krajinou, ktorá mala satelit na orbite – Sputnik.

Projekt, vedený fyzikom Leonardom Riflom, bol záležitosťou len malého tímu odborníkov. Medzi nimi bol aj mladý Carl Sagan, ktorý mal za úlohu matematicky modelovať, či by výbuch bol viditeľný voľným okom zo Zeme.

Kde sa veda stretáva s vojnou

Aj keď myšlienka vybuchnutia bomby na Mesiaci vyzerá ako scéna z dystopického filmu, vedci skutočne diskutovali o jej vedeckom prínose. Predovšetkým mala poskytnúť nový pohľad na vnútornú štruktúru Mesiaca. Avšak, väčšina vedcov sa zhodla, že takéto konanie by vyústilo do "nezmyselného zničenia", pretože mnohé technické a vedecké aspekty boli stále neznáme – napríklad možná kontaminácia radiáciou.

Carl Sagan a odhalenie tajomstva

Plán nukleárneho výbuchu na Mesiaci ostal v tajnosti niekoľko desaťročí. Až keď sa autor životopisu Carla Sagana, Key Davidson, dostal k informáciám o Saganovej práci na Projekte A119, boli detaily zverejnené. Sagana kritizovali za porušenie dôvernosti, avšak jeho účasť na tomto projekte len podčiarkla napätú atmosféru doby a neortodoxné prístupy k riešeniu geopolitických konfliktov.

Reflexie a závery

Projekt A119 ostáva varovaním pred zvodmi ničenia v mene moci a prestíže. Hoci nebol nikdy uskutočnený, pripomína nám obdobie, keď bolo ľudstvo na pokraji sebazničenia. Sagan, neskôr jeden z najvýznamnejších obhajcov mierového využitia vedy, ukázal, že veda by mala slúžiť na ochranu nášho sveta, nie na jeho deštrukciu.

Tento príbeh je dôkazom, že aj keď sa svet zmenil od čias studenej vojny, otázka etiky vo vede a vo vojenských technológiách je stále aktuálna. Preto je nesmierne dôležité premýšľať o dôsledkoch vedeckých objavov aj použitia technológie, ktorú máme k dispozícii.

Dôležité odkazy

• Barnett, Antony. “US Planned One Big Nuclear Blast for Mankind.” The Guardian.
• Broad, William J. “U.S. Planned Nuclear Blast on the Moon, Physicist Says.” The New York Times.
• Chyba, Christopher. “An exobiologist’s life search.” Nature.
• Reiffel, L. “Sagan breached security by revealing US work on a lunar bomb project.” Nature.
• "A Study of Lunar Research Flights.” Headquarters of the Air Force Special Weapons Center.

Tieto pramene poskytujú hlbší pohľad na neznámu kapitolu histórie a poukazujú na to, ako blízko sme boli k rozhodnutiam, ktoré by mohli zmeniť chod ľudstva.

Približne 52 gCO₂ bolo uvľnených do atmosféry a na chladenie sa spotrebovalo 0.26 l vody za účelom vygenerovania tohoto článku.