Ako skončí vesmír? Pohľad do ďalekej budúcnosti

Predstavte si, že sa pozeráte hlboko do budúcnosti – miliardy a miliardy rokov dopredu. Čo uvidíte? Profesor Chris Lintott v zaujímavej prednáške pre Gresham College skúmal osud nášho vesmíru, pričom odhalil znepokojujúce, ale zároveň fascinujúce scenáre. Od zániku Slnka až po možné „Veľké roztrhnutie“ (Big Rip), táto prednáška ponúka pohľad na to, čo nás čaká v kozmickom horizonte. Nebude to príjemné čítanie, ale určite vás to prinúti zamyslieť sa nad naším miestom vo vesmíre a jeho neustále meniacej sa budúcnosti.

Kľúčové poznatky z prednášky

• Zánik Slnka: O približne 5 miliárd rokov naše Slnko prejde fázou červeného obra, čo môže viesť k pohlteniu Zeme.
• Rozširujúci sa vesmír: Vesmír sa neustále rozširuje a toto zrýchlenie je spôsobené tzv. temnou energiou.
• Temná energia: Táto záhadná sila, ktorá tvorí väčšinu vesmíru, stále nie je plne pochopená.
• Entropia a „teplosmerná“ smrť: Druhý zákon termodynamiky naznačuje, že vesmír sa bude postupne chladnúť a stávať sa čoraz viac chaotickým.
• Boltzmannove mozgy: V nekonečne rozširujúcom sa vesmíre je teoreticky možné náhodné vzniku vedomia – tzv. Boltzmannove mozgy.

Osud Slnka a Zeme: Prvá kapitola konca

Naša planéta, Zem, má svoje dni spočítané. O približne 5 miliárd rokov sa naše Slnko začne meniť na červeného obra. To znamená, že sa zväčší a stane sa oveľa jasnejším. Zemská atmosféra bude postupne miznúť a povrch planéty sa stane neobývateľným. Hoci presný scenár je stále predmetom vedeckých diskusií, pravdepodobnosť, že Zem prežije pohltenie Slnkom, je veľmi malá.

Rozširujúci sa vesmír: Od Hubblovej zákona po temnú energiu

Edwin Hubble na začiatku 20. storočia zistil, že galaxie sa od nás vzďaľujú a čím ďalej sú, tým rýchlejšie. Tento objav viedol k teórii rozširujúceho sa vesmíru a následne aj k Teórii Veľkého tresku (Big Bang). Avšak pozorovanie supernov typu 1a na konci 90. rokov minulého storočia prinieslo prekvapivý výsledok: rozširovanie vesmíru zvyšuje svoju rýchlosť! Za toto zrýchlenie je zodpovedná temná energia – mystická sila, ktorej povaha nám stále uniká.

Entropia a „teplosmerná“ smrť vesmíru

Zákon termodynamiky hovorí, že v uzavretom systéme (ako je vesmír) narastá entropia – miera chaosu. To znamená, že energia sa postupne rozptýli a stane sa menej dostupnou pre prácu. V ďalekej budúcnosti, keď všetky hviezdy vyhasnú a čierne diery zmiznú, vesmír bude plný slabého žiarenia a nebude v ňom dostatok energie na udržanie komplexných štruktúr. Tento scenár je známy ako „teplosmerná“ smrť vesmíru.

Veľké roztrhnutie (Big Rip) a ďalšie možnosti

Ak bude temná energia stále silnejšia, môže sa stať, že vesmír dosiahne bod, kedy sa jeho expanzia stane tak rýchlou, že roztrhne všetko – od galaxií po atómy. Tento scenár je známy ako „Veľké roztrhnutie“. Našťastie, súčasné vedecké poznatky naznačujú, že tento scenár je menej pravdepodobný. Existuje však aj možnosť, že vesmír sa bude neustále rozširovať, ale bez dramatických udalostí.

Boltzmannove mozgy a filozofické otázky

V nekonečne veľkom a rozširujúcom sa vesmíre je teoreticky možné náhodné vzniku vedomia – tzv. Boltzmannove mozgy. Ide o myšlienku, že náhodnými fluktuáciami hmoty môžu vzniknúť komplexné štruktúry, vrátane mysliacich bytostí. Profesor Lintott však upozorňuje, že ak by teória predpovedala existenciu Boltzmannových mrzkov, pravdepodobne je chybná.

Vesmírny cyklus a nádej na nový začiatok?

Niektoré teórie naznačujú, že vesmíry môžu „vykeltiť“ nové vesmíry z existujúcich. Tento scenár by mohol ponúknuť nádej na nový začiatok po smrti súčasného vesmíru. Hoci je to len hypotetická myšlienka, prináša do ponurého obrazu konca vesmíru štipku optimizmu.

Zmysel ľudskej existencie v kozmickom horizonte

Napriek všetkým znepokojujúcim scenárom profesor Lintott zdôrazňuje jedinečnosť ľudského druhu – schopnosti zamýšľať sa nad osudom vesmíru a predstavy jeho budúcnosti. Aj keď je to len malý bod v nekonečnom priestore, naša schopnosť porozumieť a skúmať vesmír je niečo výnimočné.

Zdroje a odkazy:

• Gresham College – How It Ends: What We Know about the Fate of the Universe: https://www.gresham.ac.uk/watch-now/how-it-ends

Približne 186 gCO₂ bolo uvoľnených do atmosféry a na chladenie sa spotrebovalo 0.93 l vody za účelom vygenerovania tohoto článku.