Ako si Apple v Číne vychoval svojho najväčšieho rivala

Vzťah medzi technologickým gigantom Apple a Čínou je oveľa komplexnejší, než sa na prvý pohľad zdá. Nejde len o príbeh americkej firmy, ktorá využíva lacnú pracovnú silu. Je to sága o strategickom partnerstve, masívnom transfere technológií a postupnom vytváraní si vlastného konkurenta. Novinár z Financial Times, Patrik McGee, vo svojom rozhovore pre The Spectator odhaľuje, ako sa Apple, v snahe prežiť a rásť, stal nástrojom čínskej ekonomickej transformácie a ako sa dnes ocitá v strategicky zraniteľnej pozícii. Tento príbeh je varovaním nielen pre firmy, ale aj pre celý západný svet.

Kľúčové poznatky

• Záchrana v outsourcingu: Koncom 90. rokov bol Apple na pokraji bankrotu. Prechod na globálny outsourcing nebol voľbou, ale nutnosťou pre prežitie.
• Čínsky strategický ťah: Čína od 80. rokov aktívne lákala zahraničné investície s cieľom získať výrobné know-how. Vzťah s Apple bol pre ňu majstrovským kúskom, ako získať prístup k najmodernejším technológiám.
• Manželstvo zručností a rozsahu: Spojenie dizajnového a inžinierskeho génia Applu s obrovskou a ochotnou pracovnou silou v Číne umožnilo masovú produkciu v bezprecedentnom meradle.
• Investícia zaistila prístup: Aby si Apple pod vedením prezidenta Si Ťin-pchinga zabezpečil svoje operácie a prístup na trh, zaviazal sa v roku 2015 investovať v Číne 275 miliárd dolárov počas piatich rokov. To je viac ako dvojnásobok celého Marshallovho plánu po druhej svetovej vojne.
• Apple ako moderný Prométheus: Firma z Cupertina odovzdala Číne „dar ohňa“ – duševné vlastníctvo, zručnosti a priemyselné kapacity, čím jej umožnila stať sa technologickým rivalom.
• Závislosť na dodávateľskom reťazci: Napriek snahám o diverzifikáciu výroby do krajín ako India, Apple zostáva extrémne závislý od sofistikovaného dodávateľského reťazca, ktorý vybudoval v Číne.
• Peking bráni odchodu: Čínska vláda aktívne bráni replikácii tohto reťazca inde tým, že blokuje export kľúčových strojov a cestovanie skúsených čínskych inžinierov.

Ako sa zrodilo strategické partnerstvo

Na konci 90. rokov Apple bojoval o holé prežitie. Drahá interná výroba v USA bola neudržateľná. Vtedy prišiel na scénu Tim Cook, operačný génius, ktorý pochopil, že budúcnosť leží v outsourcingu. Zaujímavé je, že tento presun do Číny neinicioval priamo Apple. Boli to jeho taiwanskí dodávatelia, ako napríklad gigant Foxconn, ktorí sa začali sťahovať na pevninskú Čínu za nižšími nákladmi na prácu.

Apple sa tejto vlny chytil a využil ju naplno. Vzniklo tak dokonalé spojenie – „manželstvo zručností a rozsahu“. Apple priniesol špičkový dizajn a technológie, zatiaľ čo Čína poskytla takmer neobmedzenú a disciplinovanú pracovnú silu, schopnú rýchlo sa prispôsobiť a škálovať výrobu podľa potrieb. Zrazu bolo možné vyrobiť milióny iPhonov v rekordne krátkom čase, čo by v USA alebo Európe nebolo nikdy možné.

Kto v skutočnosti koho využil?

Často sa hovorí o tom, ako Apple „využíva“ lacnú čínsku pracovnú silu. Patrik McGee však ponúka opačný pohľad: bola to Čína, ktorá strategicky využila Apple pre svoj vlastný prospech. Kým Apple sa sústredil na maximalizáciu zisku a efektivity, Peking realizoval dlhodobý plán na masívny transfer technológií a zručností.

Každý iPhone, ktorý zišiel z výrobnej linky, nebol len produktom pre globálny trh, ale aj lekciou pre čínskych inžinierov a manažérov. Naučili sa riadiť komplexné dodávateľské reťazce, pracovať s presnosťou na úrovni mikrónov a organizovať obrovské množstvo pracovníkov. Apple, v snahe zabezpečiť si bezproblémovú výrobu a prístup na lukratívny čínsky trh, bol ochotný zdieľať svoje know-how. Stal sa tak, možno nechcene, najväčšou technologickou univerzitou na svete, ktorej hlavným absolventom bola samotná Čína.

Prométheus z Cupertina a cena za závislosť

Kritickým bodom bola dohoda z roku 2015, kedy sa Apple zaviazal investovať v Číne neuveriteľných 275 miliárd dolárov. Tento krok mal upokojiť čínsku vládu, ktorá začala Apple vnímať ako subjekt, ktorý z krajiny len berie a nič nevracia. Tento moment je možné vnímať ako symbolické odovzdanie „ohňa“ – presne ako v gréckom mýte o Prométheovi. Apple dal Číne nástroje, aby sa z výrobnej haly sveta stala jej priamym technologickým konkurentom.

Že táto závislosť má svoju cenu, sa ukázalo už v roku 2013. Hneď v prvý deň nástupu Si Ťin-pchinga do úradu spustili štátne médiá koordinovaný útok na Apple kvôli drobným problémom so záručnými podmienkami. Bola to jasná demonštrácia sily, ktorá ukázala, ako ľahko môže čínska vláda poškodiť reputáciu a pozíciu najhodnotnejšej firmy sveta na svojom území.

Je odpútanie sa od Číny vôbec možné?

V posledných rokoch sa Apple snaží znížiť svoju závislosť presunom časti finálnej montáže do Indie a Vietnamu. Problém však je, že finálna montáž je len špičkou ľadovca. Srdcom výroby je extrémne komplexný a sofistikovaný dodávateľský reťazec stoviek firiem, ktorý je hlboko zakorenený v Číne. Vybudovať niečo podobné inde by trvalo roky, ak nie desaťročia.

Peking si je tejto závislosti veľmi dobre vedomý a aktívne bráni Applu v replikácii tohto ekosystému. Podľa McGeeho Čína obmedzuje export kľúčových výrobných strojov a bráni čínskym expertom a inžinierom, ktorí majú potrebné znalosti, vycestovať a pomáhať pri budovaní nových tovární v zahraničí. Apple je tak v pasci, ktorú si sám pomohol postaviť.

Zamyslenie na záver

Príbeh Applu v Číne je fascinujúcou ekonomickou lekciou o globalizácii, strategickom plánovaní a neúmyselných dôsledkoch. Pre firmy je to varovanie, že prílišná závislosť na jedinom trhu alebo výrobnej základni, obzvlášť v autoritárskom režime, predstavuje obrovské riziko. Pre západné demokracie je to otázka, či krátkodobé ekonomické výhody z partnerstva s Čínou neboli vykúpené dlhodobou stratou technologickej prevahy a strategickej autonómie. Apple chcel zmeniť svet svojimi produktmi, no zdá sa, že v tomto procese svet – a najmä Čína – zmenil Apple.

Dôležité odkazy

• Vypočujte si viac od novinárov The Spectator v ich podcastoch, ktoré pokrývajú politiku, náboženstvo, literatúru a životný štýl: The Spectator Podcasts

Približne 256 gCO₂ bolo uvoľnených do atmosféry a na chladenie sa spotrebovalo 1.28 l vody za účelom vygenerovania tohoto článku.