Ako sa výskum šťastia stal nástrojom socializmu?
Výskum šťastia v ekonómii je podľa DiLorenza zavádzacou snahou o ospravedlnenie štátneho zásahu do trhu. Kritizuje spoliehanie sa na prieskumy, fabrikáciu dát a ignorovanie skutočných preferencií ľudí.
Video od PhilosophyInsights s profesorom Thomasom DiLorenzom prináša zaujímavú kritiku tzv. výskumu šťastia v ekonómii. Tento prístup, ktorý získava na popularite, sa snaží merať ekonomický úspech nielen tradičnými metrikami ako je HDP, ale priamo prostredníctvom subjektívneho pocitu šťastia ľudí. DiLorenzo však tvrdí, že tento výskum je často zavádzacou snahou o premenenie subjektívnych odpovedí z prieskumov na vedeckú ekonomickú disciplínu a slúži ako ospravedlnenie pre väčší štátny zásah do trhu.
Čo je to "výskum šťastia"?
Podľa DiLorenza sa "výskum šťastia" snaží definovať ekonomický úspech na základe toho, čo ľudia hovoria, že ich robí šťastnými. Niektorí autori v tomto smere idú ešte ďalej a kritizujú samotné bohatstvo, dokonca ho prirovnávajú k "chorobe" (tzv. Affluenza). Profesor DiLorenzo poukazuje na anekdotu o Brunovi Freyovi, ktorý by údajne Nobelovu cenu neakceptoval, pretože peniaze by ho nespravili šťastným.
