Ako sa učíme: Pohľad na modernú pedagogiku podľa Júlie Volkman

V dnešnej dobe je vzdelávanie podrobované neustálej kritike. Často sa pýtame, či skutočne pripravujeme deti na budúcnosť a či sú naše metódy učenia efektívne. V zaujímavej prednáške na TEDxApex Júlia Volkman odhaľuje znepokojujúcu skutočnosť: mnohé triedy sú navrhnuté na vyučovanie, nie podľa toho, ako sa mozog skutočne učí. Ponúka nám pohľad na vedecké základy učenia a naznačuje, že tradičné prístupy môžu byť v rozpore s tým, ako náš mozog funguje.

Kľúčové poznatky z prednášky

• Mozog sa učí inak, ako si myslíme: Mladý mozog má oveľa viac aktivity pri riešení jednoduchých úloh ako mozog staršieho experta. To znamená, že učenie je pre deti náročnejšie a vyžaduje si viac zdrojov.
• Prepojenia v mozgu: Mozog sa neustále mení a vytvára nové prepojenia. V prvých rokoch života rastie počet prepojení exponenciálne, ale neskôr sa niektoré z nich odstrihujú (prúning), aby sa optimalizoval výkon.
• Opakovanie je kľúčové: Opakované činnosti vedú k vytvoreniu silných neurónových spojení a uľahčujú učenie.
• Záujem ako super hrdina učenia: Ak sme do niečoho skutočne zainteresovaní, opakovanie sa stáva zábavou a mozog je ochotnejší sa tomu venovať.
• Flexibilita a individualita: Každý mozog je jedinečný a vyžaduje si individuálny prístup k učeniu.

Ako funguje náš mozog?

Prednáška Júlie Volkman odhaľuje fascinujúce procesy, ktoré prebiehajú v našom mozgu počas učenia. Novorodenec má mozog s obrovským množstvom neurónov a prepojení. S vekom sa počet neurónov síce nezvyšuje dramaticky, ale rastie počet prepojení medzi nimi. Tento proces je podobný ako budovanie labyrintu – čím viac prepojení, tým náročnejšie je nájsť správnu cestu.

Keď sa snažíme naučiť niečo nové, mozog musí vynaložiť veľa energie na spracovanie informácií. U detí je to ešte náročnejšie, pretože ich mozgy sú stále vo vývoji a nemajú také efektívne mechanizmy na automatické spracovanie. Preto sa zdá, že deti sú pri učení pomalšie – nie preto, že by mali menej kapacity, ale preto, že ich mozgy musia vynaložiť viac energie na vytvorenie správnych spojení.

S opakovaním a praxou sa však prepojenia v mozgu posilňujú a vytvárajú sa silné neurónové cesty – tzv. neurónové diaľnice. Tieto cesty umožňujú rýchlejšie a efektívnejšie spracovanie informácií, čo uľahčuje učenie.

Význam záujmu pre učenie

Jedným z najdôležitejších faktorov ovplyvňujúcich učenie je záujem. Ak nás niečo skutočne baví, mozog je ochotnejší sa tomu venovať a opakovane to skúmať. To vedie k rýchlejšiemu a efektívnejšiemu učeniu.

Júlia Volkman uvádza príklad svojho priateľa, ktorý začal čítať až v osemročnom veku, pretože ho zaujímala matematika. Keď sa mu podarilo prepojiť čítanie s matematikou, jeho záujem ho poháňal k opakovanej praxi a čítanie sa stalo oveľa ľahšie.

Školy budúcnosti: Učenie podľa vedeckých poznatkov

Prednáška poukazuje na potrebu prehodnotiť tradičné metódy vyučovania a prispôsobiť ich potrebám mozgu. Školy, ktoré sa riadia vedeckými poznatkami o učení, podporujú aktívne zapojenie žiakov do procesu učenia, umožňujú im voľbu tém a ponúkajú priestor na hlboké ponorenie sa do zaujímavej látky.

Výskumy ukazujú, že študenti v takýchto školách dosahujú lepšie výsledky v oblasti kreativity, pozornosti, sebaregulácie a sociálnych interakcií. Navyše, ich mozgy vykazujú väčšiu neurónovú stabilitu a integrovanosť siete.

Odporúčania pre pedagógov a rodičov

• Buďte flexibilní: Uznávajte, že každý študent je jedinečný a má iný spôsob učenia.
• Podporujte opakovanie: Vytvárajte príležitosti na opakované precvičovanie zručností a vedomostí.
• Vzbudzujte záujem: Pomôžte študentom nájsť to, čo ich baví a čo ich motivuje k učeniu.
• Prepojte učenie s realitou: Ukážte študentom, ako sa naučené vedomosti dajú využiť v reálnom živote.

Zdroje a odkazy

• TEDx Talks: https://www.ted.com/tedx
• Brain Health Initiative: (odkaz z popisu videa)
• Harvard University’s Neuroscience of Learning course: (odkaz z popisu videa)
• Maitri Learning: (odkaz z popisu videa)

Prednáška Júlie Volkman je silným povzbudením na prehodnotenie našich prístupov k vzdelávaniu a ich prispôsobenie vedeckým poznatkom o fungovaní mozgu. Uvedomenie si, ako náš mozog skutočne učí, nám môže pomôcť vytvoriť efektívnejšie a motivujúcejšie prostredie pre učenie sa.

Približne 156 gCO₂ bolo uvoľnených do atmosféry a na chladenie sa spotrebovalo 0.78 l vody za účelom vygenerovania tohoto článku.