Ako sa Jakarta topí a prečo to Indonézia rieši presunom hlavného mesta

Jakarta, obrovské mesto a srdce Indonézie, sa topí. A nie je to len nešťastná náhoda – mesto sa vlastne potopilo samo. Táto situácia je tak vážna, že indonézska vláda sa rozhodla presunúť celé hlavné mesto do nového, ekologicky šetrného mesta s využitím solárnej energie a AI technológií. Ale ako sa to vôbec stalo? A prečo sa toto obrovské mesto tak rýchlo ponára pod hladinu? Odpoveď je prekvapivo komplikovaná a spojená so skorumpovanými rozhodnutiami jedného človeka, Suarta, bývalého prezidenta Indonézie.

Kľúčové poznatky

• Rýchle potopenie: Jakarta je najrýchlejšie klesajúce mesto na svete.
• Suartova rola: Bývalý prezident Suarto je čiastočne zodpovedný za situáciu, keď privatizoval vodné zdroje mesta a umožnil rozsiahlu ťažbu spodnej vody.
• Ťažba spodnej vody: Kvôli nedostatku pitnej vody sa obyvatelia začali masívne čerpať vodu zo spodných vrstiev (akvitardu), čo spôsobilo zosadanie pôdy a následné potopenie mesta.
• Neriešené problémy: Aj napriek plánovaným riešeniam, ako je, rozsiahla hrádza „Great Garuda“, budúcnosť Jakarty vyzerá neistá.

Privatizácia vody a ekonomický kolaps

V 90. rokoch sa Suarto rozhodol získať finančné prostriedky pre Indonéziu prostredníctvom pôžičky od Svetovej banky. Túto pôžičku využil na „modernizáciu“ vodného systému v Jakarte, čo mu umožnilo preniesť kontrolu nad vodnými zdrojmi do rúk súkromných spoločností – francúzskej spoločnosti Suez a britskej Tim's Water Company. Zarážajúce je, že tieto dve spoločnosti mali obchodné partnerstvo so Suartovým synom.

Táto privatizácia mala katastrofálne následky. Krátko po nej sa indonézska ekonomika prepadla do hlbokej krízy a európski vodcovia súkromných firiem rýchlo opustili krajinu s obrovským ziskom, pričom neinvestovali do zlepšenia infraštruktúry. Výsledkom bolo, že obyvatelia Jakarty sa ocitli bez prístupu k čistej vode a platili astronomické ceny za kontaminovanú vodu.

Akvitard a jeho úloha v potopení

Keďže Jakarta nemala prístup k pitnej vode z vodovodov, ľudia začali masívne kopať vlastné studne, aby sa dostali k sladkej vode uloženej pod mestom – v takzvanom akvitarde. Tento rozsiahly zdroj vody fungoval ako obrovský „vankúš“ pod mestom a jeho stabilizácia bola kľúčová pre udržanie stability budov. Keď sa však voda z akvitardu začala vyčerpávať, pôda sa začala zosadať a mesto s ňou.

Podobné problémy sa vyskytujú aj v iných mestách po celom svete, ako sú, Mexiko City, Perth a Peking. Avšak v Jakarte je situácia zvláštna, pretože neexistuje žiadny systém kontroly nad tým, kto koľko vody čerpá a ako rýchlo to robí.

„Great Garuda“ – riešenie alebo ďalší problém?

Jedným z navrhovaných riešení je rozsiahla hrádza „Great Garuda“, ktorá má oddeliť Jakartu od mora a vytvoriť tak bariéru proti povodniam. Zároveň by mala umožniť využívanie morských vôd ako zdroja pitnej vody. Avšak mnohí miestni vedci a inžinieri sa obávajú, že táto hrádza skôr zhorší situáciu a vytvorí v Jakarte rozsiahly bazén s fekálnymi splaškami.

Záver

Situácia v Jakarte je varovaním pred nebezpečenstvami nekontrolovaného privatizovania vodných zdrojov a ignorovania environmentálnych dôsledkov ekonomického rastu. Potopenie mesta je komplexný problém, ktorý si vyžaduje rozsiahle riešenia a medzinárodnú spoluprácu. Hoci sa zdá, že budúcnosť Jakarty je neistá, dúfajme, že sa podarí nájsť udržateľné riešenie, ktoré zachráni toto obrovské mesto pred definitívnym zmiznutím pod hladinou.

Dôležité odkazy:

• CIA activities in Indonesia - (Poznámka: Tento odkaz je len pre informáciu a neobsahuje priame riešenia problému potopenia Jakarty.)

Približne 123 gCO₂ bolo uvoľnených do atmosféry a na chladenie sa spotrebovalo 0.62 l vody za účelom vygenerovania tohoto článku.