Ako prasatá pomáhajú v boji proti demencii

Neurodegeneratívne ochorenia, ako sú Alzheimerova choroba a demencie, predstavujú významnú výzvu pre súčasnú medicínu. Tieto diagnózy majú devastujúce dôsledky nielen pre pacientov, ale i pre ich rodiny. V prednáške Dr. Leily Allen v rámci TEDxMiami nám však autorka ponúka nádej, ktorú paradoxne prinášajú prasaťa. V prepojení behaviorálnej neurovedy a neobvyklej spolupráce medzi ľuďmi a tými šikovnými zvieratami prichádza nová perspektíva do boja s touto závažnou problematikou.

Kľúčové poznatky

• Prasaťa ako nové modely v boji proti Alzheimerovej chorobe: Dr. Leila Allen a jej tím využívajú prasaťa v rámci translacionálneho výskumu. Tieto zvieratá sa ukazujú ako vhodné modely vďaka ich biologickým a behaviorálnym podobnostiam s ľuďmi.
• Výhody použitia prasať: Pigs sú známe svojou inteligenciou a sociálnou povahou, čo im umožňuje úspešne prekonávať testy určené pre myši a často i ľudí. Ich nervové a metabolické systémy sú bližšie ľuďom než systémy myší.
• Technologický pokrok: Použitie umelej inteligencie a sledovacieho softvéru na analýzu správania prasaťa v labyrinte umožňuje výskumníkom rozpoznať jemné zmeny v správaní, ktoré by mohli byť predchodcami demencie.

Prasaťa a ich úloha v neurovede

Používanie zvieracích modelov v medicínskom výskume je už roky známou praktikou, no akcent býval kladený najmä na hlodavce, zvyčajne myši. Ako však Dr. Allen zdôrazňuje, tieto malé zvieratá nemajú dostatočne blízku fyziológiu k ľuďom, čo môže viesť k neúspešným výsledkom pri preklade poznatkov na ľudí. Prasaťa naopak, týkajúc sa ich fyziologických a neurologických podobností s ľuďmi, otvárajú nové možnosti poznania.

V laboratóriu FIU prebiehajú experimenty, kde sú prasaťa vycvičované, aby úspešne zvládli komplexné bludiskové úlohy. Okrem praktického využitia prasaťa ponúkajú i nový uhol pohľadu – ich dlhodobá pamäťová schopnosť im umožňuje zachovať si poznatky zo správania omnoho dlhšie než štandardne využívané myši.

Ranná detekcia a prevencia

Jedným z najdôležitejších cieľov výskumu je vývoj neinvazívnych testov na skoré zachytenie zmien v mozgu, ktoré predchádzajú prejavom demencie. Metódy, ako sú retinálne skeny, krvné biomarkery či testy zmyslového vnímania, by mohli v budúcnosti byť súčasťou základnej zdravotnej prehliadky. Medzi ďalšie možnosti patrí aj dôraz na zlepšenie životného štýlu, vrátane regulácie alkoholu, pravidelného cvičenia a správnej životosprávy, ktoré dokazateľne znižujú riziko vzniku demencie.

Zážitky z prvých rúk

Osobná skúsenosť Dr. Allen s jej vlastným otcom, ktorému bola diagnostikovaná frontotemporálna demencia, poskytla hnaciu silu jej výskumu. Práve táto skúsenosť ju inšpirovala k tomu, aby sa venovala vzdelávaniu a osvete s cieľom pomôcť ostatným rozoznať skoré príznaky demencie a učinili kroky k lepšiemu životu.

Nádej do budúcnosti

Dr. Allen vyzdvihuje význam spoločného úsilia vo vedeckej obci, ale aj na politickej úrovni a medzi širokou verejnosťou pri riešení demencií. Verí, že kombinácia feudálneho výskumu, včasného rozpoznania a preventívnych opatrení môže priniesť zmenu k lepšiemu v živote nespočetného množstva ľudí a ich rodín.

Zdroje a odkazy

• Pre viac informácií o výskume v oblasti behaviorálnej neurovedy navštívte stránku TED.
• Informácie o Porcine Neuroscience Lab FIU: FIU Neuroscience.

Záverom, spolupráca medzi vedcami, medicínskymi profesionálmi a laickou verejnosťou môže znamenať rozdiel v boji s ochoreniami, ktoré dnes nemáme pod kontrolou. Príklady, ako sú prasaťa v laboratóriách, sú typickou ukážkou toho, ako inovácie môžu priamo prispieť k našej budúcnosti.

Približne 41 gCO₂ bolo uvľnených do atmosféry a na chladenie sa spotrebovalo 0.20 l vody za účelom vygenerovania tohoto článku.