Ako pomôcť mladým ľuďom viac riskovať

Terri-Ann Richards v tomto TEDx príhovore skúma, prečo si toľko schopných mladých ľudí zabráňuje skôr, ako niečo vyskúšajú. Predstavuje koncept „belief gap“ (medzery v presvedčení), neviditeľného priestoru medzi potenciálom a akciou, a odhaľuje, ako presvedčenie – nielen schopnosť – často určuje, kto sa prihlási, kto sa ozve a kto posunie.

Na základe psychológie, výskumu duševného zdravia a vlastných skúseností Richards analyzuje, ako presvedčenie formuje sebavedomie, účasť a dlhodobé výsledky. Vyzýva nás spochybňovať predpoklad, že problémom je motivácia alebo talent, a namiesto toho ukazuje, ako tiché pochybnosti o sebe, vyhýbanie sa a naučené váhanie môžu zastaviť potenciál ešte predtým, ako nastane neúspech. Tento príspevok je určený študentom, pedagógom, rodičom, lídrom a každému, kto sa niekedy odradil od príležitosti, ktorú bol schopný dosiahnuť.

Hlavné poznatky

• Medzera v presvedčení: Mnoho mladých ľudí si ticho znižuje svoje šance, pretože neveria, že by boli úspešní. Toto nie je problém s sebavedomím, ale s presvedčením.
• Sebaúčinnosť: Vaša viera vo vlastnú schopnosť zvládnuť výzvu a dokončiť ju. Je to kľúčový faktor ovplyvňujúci rozhodnutia mladých ľudí.
• Vyhýbanie sa namiesto neúspechu: Mladí ľudia sa vyhýbajú príležitostiam, pretože sa boja neúspechu, čo vedie k znižovaniu ich identity a potenciálu.
• Tri piliere presvedčenia: Presvedčenie je postavené na základe dôkazov (malých úspechov), vplyvu ľudí okolo nás a duševného stavu (stabilná myseľ rozširuje sebavedomie).
• Dôležitosť vzoru: Vidieť niekoho, kto vyzerá ako vy alebo pochádza z rovnakého prostredia, môže dať vašej mysli nové dôkazy a povzbudenie.

Pochopenie medzery v presvedčení

Richards začína provokujúcou otázkou: Ako vysvetlíte situáciu, keď niekto so všetkými správnymi príležitosťami, kvalifikáciou, potenciálom a podporou sa napriek tomu o to nepokúsi? Mnohí z nás sa v tejto situácii už ocitli. Richards poukazuje na to, že mladí ľudia dnes čelia tomuto problému ešte skôr a tichšie, pričom je pre nich omnoho viac v hre.

Podľa psychológov ide o „self-efficacy“ – vieru vo vlastnú schopnosť zvládnuť výzvu a dokončiť ju. Richards to nazýva „medzerou v presvedčení“ – priestorom medzi tým, čo sme schopní dosiahnuť, a tým, čo si dovolíme skúšať. Táto medzera je neviditeľná a tichá, často si jej ani nevšimneme.

Richards ilustruje tento koncept príkladom dvoch študentov v rovnakej triede s rovnakým učiteľom a učebnicou. Jeden sa prihlási na program, štipendium alebo vedúcu funkciu, zatiaľ čo druhý nie. Nie preto, že by neboli schopní, ale pretože ticho sa presvedčia sami seba, že to nezvládnu.

Dôsledky medzery v presvedčení

Richards zdôrazňuje, že keď klesá presvedčenie, klesá s ním všetko – účasť, motivácia a duševná pohoda. Svetová zdravotnícka organizácia hlási rastúcu úzkosť u mladých ľudí na celom svete. Jedna štúdia dokonca hovorí o „nepočujúcich tretinách“ – jednej tretine mladých ľudí, ktorí zostávajú ticho a vyhýbajú sa príležitostiam, pretože neveria vo svoje schopnosti.

Podľa Richards nejde o problém s sebavedomím, ale o duševný problém, ktorý ovplyvňuje budúcnosť práce a samotnú ľudskú existenciu. Keď presvedčenie kolabuje, ľudský potenciál zostane nevyužitý.

Budovanie presvedčenia: Tri kľúčové oblasti

Richards sa pýtala, ako vlastne začať budovať presvedčenie. Presvedčenie nevzniká náhodne. Výskumy ukazujú, že naše sebavedomie pramení z niekoľkých kľúčových zdrojov. Richards sa v tomto príspevku sústredí na tri:

• Dôkazy: Mozog verí tomu, čo mu opakovane ukážeme. Každý malý úspech poskytuje mozgu dôkaz.
• Ľudia: Presvedčenie je nákazlivé. Vieru v nás prejavujú ľudia okolo nás.
• Stav mysle: Stres znižuje sebavedomie, kým stabilná myseľ ho rozširuje.

Osobné príbehy a výskum

Richards zdieľa svoj vlastný príbeh ako tínedžerskej matky na sociálnom zabezpečení, ktorá sa snažila dokončiť strednú školu a zároveň riešiť životné problémy. Vďaka podpore Anorie Maloney, silnej žene, ktorá v nej videla potenciál, získala Richards odvahu pripojiť sa k mestskej iniciatíve proti chudobe. Táto skúsenosť jej ukázala, že jej hlas má hodnotu a pomohla jej budovať presvedčenie vo vlastné schopnosti.

Výskum potvrdzuje, že aj jeden moment prejavenej viery od iného človeka môže byť prvým dôkazom, ktorý mozog používa na vytvorenie úplne novej budúcnosti. Presvedčenie sa prenáša a buduje ako sval – prostredníctvom odvahy, pokusov a ukazovania sa v situáciách, ktoré nás vystrašujú.

Zodpovednosť a povzbudenie

Richards zdôrazňuje, že presvedčenie nie je len o individuálnych úspechoch. Keď jeden mladý človek začne veriť vo svoj potenciál, stáva sa dôkazom pre iných. Jeho priateľ ho povzbudí, mentor mu ukáže cestu a starší súrodenec mu dáva povolenie byť odvážny.

Richards vyzýva poslucháčov, aby v živote jedného mladého človeka pomohli dosiahnuť malý úspech, pozvali ho do miestností, kam nepatrí, a povedali mu, čo vidia v ňom, čo on sám ešte nevidí. Ak ste vy sami mladý človek, riskujte niečo malé, čo vašej mysli poskytne nové dôkazy.

Záverečné myšlienky

Richards uzaviera príspevok zdôraznením, že medzera v presvedčení sa nezruší len programami. Ruší ju ľudskosť – prostredníctvom rozhovorov, malých úspechov a povzbudzovania. Buďte človekom, ktorý niekomu dáva povolenie skúšať a veriť v seba samého.

Zdroje

• Originálne video
• TEDx program

Približne 173 gCO₂ bolo uvoľnených do atmosféry a na chladenie sa spotrebovalo 0.87 l vody za účelom vygenerovania tohoto článku.