Ako neformálne mestá môžu učiť svet?
Ako neformálne mestá učia svet? Lagos ukazuje, že mestá často považované za chaotické skrývajú inteligenciu a inovácie. Adaptabilita, odolnosť a kreativita sú kľúčové pre budúcnosť urbanistického plánovania.
Nedávno som sledoval fascinujúci prednáškový cyklus TEDxLagos, ktorý sa venoval pozoruhodnému fenoménu – neformálnemu urbanizmu. Olorunfemi Adewuyi, architekt a zakladateľ Omi Collective, nám ukázal, že mestá, ktoré často vnímame ako chaotické a neplánované, skrývajú hlbokú inteligenciu a ponúkajú cenné ponaučenia pre budúcnosť urbanistického plánovania. Jeho prístup je založený na pochopení a využití adaptability, odolnosti a kreativity, ktoré sa rodia z núdze a neformálnych riešení. V tomto článku sa pozrieme na kľúčové myšlienky z jeho prednášky a prečo by sme mali prestať vnímať neformalitu ako problém a začať ju považovať za zdroj inovácií.
Pochopenie neformálneho urbanizmu
Adewuyi začal svoju cestu pozorovaním detstva v Lagosu, kde ulice boli súčasťou každodenného života – nielen ako cesty, ale aj ako trhoviská a mestské obývačky. Táto skúsenosť ho doviedla k otázke: Prečo sa tieto neformálne aktivity stali tak bežné? Jeho hľadanie odpovede ho priviedlo k štúdiu toho, ako ľudia reagujú na nerovnosti v urbanizme a vytvárajú si vlastné riešenia pre prežitie.
Podľa Adewuyiho je neformalita všadiaľ prítomná a predstavuje formu odporu voči mestským problémom. Nie je to len o ilegálnych stavbách alebo nelegálnom obchode, ale aj o kreatívnom využívaní priestoru, adaptácii existujúcich štruktúr a vytváraní komunitných priestorov. Je to spôsob, ako ľudia prekonávajú nedostatok služieb a infraštruktúry a budujú si vlastné mestské prostredie.
Od návrhu lodí k architektúre kontextu
Počas štúdia Adewuyi zistil, že ho neláka navrhovanie budov, ktoré sa podobajú na dopravné prostriedky (lode, autá, lietadlá). Namiesto toho chcel vytvárať priestory, ktoré odrážajú a formujú jeho kontext – mestá, v ktorých žijú väčšinou ľudia. Začal skúmať rôzne aspekty neformálneho urbanizmu, ako je „ekonómia ako odpor“, „predstavivosť ako odpor“ a „jazyk ako odpor“.
COVID-19 a potreba adaptability
Pandémia COVID-19 ukázala, aká dôležitá je adaptabilita. Neformálne mestské prostredie sa ukázalo ako oveľa odolnejšie voči kríze, pretože ľudia boli schopní rýchlo prispôsobiť svoje životy a priestory novým podmienkam. Adewuyi to ilustruje príkladom využívania stien na komercializáciu v Maroku a následným návrhom jednoduchých hier a infraštruktúry pre deti, ktoré sa vyvíjajú spolu s komunitou.
Zelené plochy z nadzemných nádrží
V Lagosu viac ako 70% rodín nemá prístup k štátnej dodávke vody. Preto si väčšina ľudí inštaluje nadzemné vodné nádrže. Adewuyi navrhol, aby sa tieto nádrže premenili na zelené plochy s jedlými, okrasnými a vzduch čistiacimi rastlinami. Podľa jeho výpočtov by to mohlo priniesť do Lagosu až 128 hektárov zelene, znížiť mikroklimatickú teplotu o 2°C a prispieť k miestnej produkcii potravín.
Architektúra pamäti a spravodlivosti
Adewuyi sa teraz zameriava na využitie neformálneho urbanizmu na riešenie problémov s pamäťou a spravodlivosťou v mestách Afriky, ktoré sú často sužované neriešenými násilnými konfliktami. Verí, že architektúra môže pomôcť pri hľadaní spravodlivosti a uzdravovaní spoločenských rán.
Kľúčové poznatky
- Neformalita nie je problém, ale zdroj inovácií: Mestá, ktoré vnímame ako chaotické, skrývajú cenné ponaučenia pre budúcnosť urbanistického plánovania.
- Adaptabilita a odolnosť sú kľúčové: Neformálne mestské prostredie sa ukázalo ako oveľa odolnejšie voči krízam vďaka svojej schopnosti rýchlo sa prispôsobiť novým podmienkam.
- Komunita je základom: Úspešné riešenia neformálnych problémov vychádzajú z potreby komunity a jej kreativity.
- Architektúra môže prispievať k spravodlivosti: Architektonické návrhy môžu pomôcť pri hľadaní spravodlivosti a uzdravovaní spoločenských rán.
Odporúčania a úvahy pre budúcnosť
Prednáška Olorunfemiho Adewuyiho nám ukazuje, že by sme mali prestať vnímať neformalitu ako problém a začať ju považovať za príležitosť na inováciu. Namiesto toho, aby sme sa snažili tieto mestá „zregulovať“, by sme ich mali pochopiť a využiť ich silné stránky – adaptabilitu, odolnosť a kreativitu.
Pre Slovensko to znamená zamyslieť sa nad tým, ako môžeme podporovať neformálne iniciatívy v našich mestách a vytvárať priestory pre komunitnú tvorbu. Môžeme sa poučiť z príkladov z Afriky a aplikovať ich na naše vlastné podmienky. Je dôležité si uvedomiť, že každé mesto je jedinečné a vyžaduje si individuálny prístup.
Nakoniec by sme mali pamätať na to, že architektúra nie je len o navrhovaní budov, ale aj o vytváraní priestorov, ktoré podporujú komunitu, spravodlivosť a udržateľnosť. A v tomto smere nám neformálne mestá môžu ponúknuť cenné ponaučenia.
Zdroje
Približne 135 gCO₂ bolo uvoľnených do atmosféry a na chladenie sa spotrebovalo 0.68 l vody za účelom vygenerovania tohoto článku.
Komentáre ()