Ako Kierkegaard Varoval Pred Ničivým Dopadom Moderného Života

Video od PhilaNautica sa ponorí do starých varovaní filozofa Sørena Kierkegaarda, ktoré prekvapivo dobre popisujú dnešný svet. Kierkegaard tvrdil, že moderný život potláča individualitu, zaplavuje nás informáciami a nahrádza múdrosť hlúposťou. Od života bez vášne cez neustálu búrku na sociálnych sieťach až po úpadok individuality pod tlakom davu – jeho poznatky ukazujú, ako spoločnosť odmeňuje hluk namiesto pravdy a hlúposť nad múdrosťou. Video rozoberá Kierkegaardovu kritiku bez vášne, preťaženia informáciami, vyrovnávania a vzostupu ideokracie – a prečo sú jeho 170-ročné varovania dnes naliehavejšie ako kedykoľvek predtým v kultúre riadenej algoritmami.

Kľúčové poznatky z videa:

• Bez vášne: Kierkegaard videl, že život bez vášne nie je cnostný, ale prázdny a nehybný.
• Preťaženie informáciami: Neustály príval informácií nás rozptyľuje a bráni hlbokému mysleniu.
• Úpadok individuality: Spoločnosť odmeňuje konformitu a potláča originalitu, čo vedie k strate individualít.
• Vzostup ideokracie: Hlúposť sa šíri rýchlejšie ako múdrosť, pretože je atraktívnejšia pre algoritmy a dav.
• Kierkegaardova odpoveď: Jediným východom zo situácie je radikálny „skok viery“ – plné venovanie sa niečomu zmysluplnému.

Život bez vášne: Prázdnota moderného človeka

Ako hovorí Kierkegaard, v dnešnej dobe žijeme v ére „reflexie bez vášne“. Stoickí filozofi a Platón už dávno varovali pred nekontrolovanými emóciami, ale Kierkegaard videl opačné nebezpečenstvo: život zbavený vášne nie je cnostný, je prázdny. Bez silného presvedčenia sme odsúdení k nehybnosti a pohodliu, kde sa nič nezmení.

Podobne ako v minulosti, aj my sa neustále debatujeme, hádame a váhame, ale vyhýbame sa rozhodným krokom. Kierkegaard to vystihol dokonale: „Súčasná generácia sa snaží dosiahnuť úsudok a rozhodnutie, bez toho, aby kedykoľvek išla tak ďaleko ako k akcii.“ Výsledkom je stav, v ktorom sa vlastne nič nedeje.

V dnešnom svete to prebieha prostredníctvom sociálnych sietí a „virtuálneho signalizovania“. Komentárové sekcie a trending hashtagy hučia názormi, ale skutočná zmena je minimálna. Veľké búrky komentárov zmiznú za pár hodín a nezostane po nich nič iné ako digitálny popol. Reagujeme na reakcie, namiesto toho, aby sme hlboko premýšľali.

Preťaženie informáciami: Rozplynutie individuality

Kierkegaard už v 19. storočí varoval pred tým, ako rastúci prístup k novinám a tlači vytvára nový „verejný priestor“, ktorý pohlcuje pozornosť ľudí. Varoval, že človek obklopený davom múdrych na svete si ľahšie uvedomí, že je lepšie byť ako ostatní, stať sa kópiou, číslom, „masovým mužom“.

Táto situácia nám je dnes veľmi známa. Sociálne siete, notifikačné aplikácie a neustále streamovanie tvoria náš moderný „verejný priestor“, ktorý nás neustále bombarduje informáciami. Bez zastavenia sa prejdeme cez príspevky, kde informácie vyžadujú len našu reakciu. Výsledkom je rozptýlenie, nie osvietenie.

Kierkegaard navrhol, že toto preťaženie premieňa jednotlivca na pasívneho pozorovateľa. Popisuje tlač ako vytvárajúcu abstrakciu: „Čitateľ tlače nie je verejnosťou. Verejnosť nevytvára ani situáciu, ani simultánnosť.“ Inými slovami, čítanie o udalostiach nie je to isté ako ich zažívanie. Každý človek sedí sám s rovnakými titulnými správami a neexistuje žiadna skutočná kolektívna skúsenosť, iba plytká reprezentácia.

Úpadok individuality: Strata seba v dave

Kierkegaard sa hlboko obával toho, ako dav ničí jednotlivca. Varoval, že napodobňovanie ostatných je najnižším stupňom straty seba samého. V svete neustálej validácie na sociálnych sieťach sledujeme trendy nie preto, lebo ich skutočne chceme, ale preto, lebo ich majú všetci ostatní. Algoritmy sociálnych sietí sa na tomto inštinkte živia. Keď sa niečo stane virálnym, ľudia sa k nemu pripoja bez premýšľania, boja sa o to, aby neboli jediní, ktorí sú iní.

Kierkegaard tvrdil, že toto vyrovnávanie existencie je nielen obrazné, ale aj matematické. Popisuje, ako moderní ľudia trvajú na rovnosti v najhoršom zmysle slova: „Potrebuje sa toľko ľudí, aby vznikol jeden človek.“ Ľudia sa sčítavajú pre najbanálnejšie účely. Dav oslabuje zodpovednosť a originalitu, kým nikto necíti, že je niekým výnimočným.

Stupídnosť ako nová norma: Kedy hlúposť zvíťazí nad múdrosťou

Ak je dav nepravda, potom platí, že v modernom živote najhlasnejšia nepravda často dominuje. Kierkegaard už v svojej dobe mal podozrenie voči tlači a označil masové médiá za „najstrašnejšie, najponíženejšie zo všetkých tyranií“. Internet túto tyraniu len posilnil. Clickbait titulky, memy a provokujúce články dominujú našej pozornosti.

Štúdie potvrdzujú Kierkegaardove obavy: klamstvá sa šíria rýchlejšie ako pravda. V podstate hlúposť je virálna, zatiaľ čo múdrosť zostáva nečítaná. Premyslení autori a myslitelia môžu písať dobre odôvodnené argumenty, ale ich slová sú utopené v hlase davu.

Kierkegaardova odpoveď: Skok viery

Kierkegaardova odpoveď na túto vnútornú prázdnotu bola radikálna – „skok viery“. Tvrdil, že liekom na ochorenia súčasnej doby je plné venovanie sa niečomu zmysluplnému. Namiesto nekonečného driftovania od rozptýlenia k rozptýleniu by si človek mal nájsť myšlienku, za ktorú stojí a žiť podľa nej. Kierkegaard veril, že toto rozhodnutie pre životný zmysel ostro kontrastuje s modernou rezignáciou.

Zhrnutie: Hľadanie seba v dave

Kierkegaardove varovania sú jasné: ak sa vzdáme vášne a individuality v prospech davu, môžeme si ani nevšimnúť moment, kedy múdrosť umiera, pretože hlúposť už bude nosiť korunu. Hľadanie seba samého v dave je náročná úloha, ale nevyhnutná pre zachovanie ľudskosti a zmysluplného života.

Referencie:

• PhiloNautica YouTube kanál
• Odkaz na štúdiu o šírení nepravdivých informácií (Poznámka: Tento odkaz je len príklad a môže byť potrebné ho nahradiť relevantnejším zdrojom.)

Približne 176 gCO₂ bolo uvoľnených do atmosféry a na chladenie sa spotrebovalo 0.88 l vody za účelom vygenerovania tohoto článku.