Ako Japonsko zachránilo svoje najväčšie mesto pred kolapsom
Edo, kedysi na pokraji ekologického kolapsu, sa pred 400 rokmi stalo modelom udržateľnosti vďaka reformám Tokugawa šogunátu a filozofii mottainai. Znovupoužitie, oprava (kintsugi, boro) a zalesňovanie minimalizovali odpad a priniesli prosperitu. Dôležitá lekcia pre dnešok!
Pred 400 rokmi bolo dnešné Tokio známe ako Edo a už vtedy patrilo medzi najväčšie mestá sveta. Stálo však na pokraji ekologického kolapsu. Nadmerné ťažby dreva viedli k rozsiahlemu odlesňovaniu, čím mesto čelilo nedostatku dreva, erózii pôdy a častým povodniam ohrozujúcim zásoby potravín. No v priebehu niekoľkých desaťročí sa Edo premenilo na jedno z najudržateľnejších a najefektívnejších miest v histórii. Ako sa to stalo? Roman Krznaric nám prezrádza príbeh o tom, ako mesto dosiahlo takmer nulovú spotrebu a odpad.
Edo: Mestská udržateľnosť pred 400 rokmi
Príbeh Eda je fascinujúci príklad toho, ako sa mestá môžu prispôsobiť výzvam životného prostredia a vytvoriť prosperujúcu spoločnosť. Počas Tokugawa šogunátu (1603-1867) boli prijaté rozsiahle reformy, ktoré zásadne zmenili krajinu, ekonomiku a kultúru Japonska. Šoguni sa snažili obmedziť vplyv zahraničných mocností, a preto uvalili prísne obmedzenia na obchod s cudzincami a zakázali občanom opustiť krajinu.
Týmto krokom vznikla potreba zvýšenia domácej produkcie a zároveň zníženia spotreby a odpadu. Inšpiráciou im slúžila budhistická filozofia mottainai, ktorá zdôrazňuje šetrenie zdrojov a spokojnosť s „len dostatočným“.
Kľúčové poznatky
- Odlesňovanie a jeho dôsledky: Edo čelilo ekologickému kolapsu v dôsledku nadmerného ťaženia dreva.
- Tokugawa šogunát a reformy: Šoguni zaviedli rozsiahle reformy zamerané na udržateľnosť a efektívnu spotrebu.
- Mottainai – filozofia šetrenia: Princípy mottainai boli základom pre mestskú udržateľnosť.
- Znovupoužiteľnosť a oprava: V Ede sa uprednostňovala oprava, znovupoužitie a recyklácia materiálov.
- Kintsugi a Boro – umenie opravy a patchworku: Tieto tradičné techniky demonštrovali krásu nedokonalosti a šetrnosť k zdrojom.
Zelená revolúcia v Ede: Ako mesto minimalizovalo odpad
Tokugawa šoguni si uvedomili rozsiahlu ekologickú škodu, ktorá postihla hlavné mesto Edo, a preto spustili rozsiahle programy zalesňovania. Ľudia boli povolaní – a neskôr aj finančne odmenení – aby zasadili milióny stromov.
Aby sa obmedzila potreba dreva, zaviedli prísne racionovanie a domy sa stavali so štandardizovanými drevenými komponentmi, ktoré sa dali rozmontovať a opätovne použiť. V meste vznikli celé priemyselné odvetvia zamerané na elimináciu odpadu.
Znovupoužitie v každom dome: Kultúra šetrenia
Obyvatelia Eda využívali poľnohospodárske vedľajšie produkty, ako je ryžová slama, na výrobu povrazov a obalových materiálov. Kvapkanec zo sviec sa zachytával a prelieval do nových sviečok. Majstri opravovali staré dáždniky a opotrebované sandále namiesto toho, aby ich vyhadzovali.
V domácnostiach rodiny rozvinuli techniky na znovupoužitie alebo prerobenie vecí namiesto ich vhadzovania do koša. Kimoná sa neustále opravovali a keď bola látka príliš poškodená, slúžila na potiahnutie futónov, následne na plienky alebo čistiace utierky, až kým sa nakoniec nespaľovala ako palivo.
Umelné opravy: Kintsugi a Boro
Tradičné remeslá hrali dôležitú úlohu v udržateľnosti Eda. Technika kintsugi spočívala v lepení rozbitých keramických kúskov dohromady a následným preliatím zlata do trhlín, čím sa zdôrazňovala nedokonalosť a vytvárala jedinečné umelecké dielo.
Podobne aj tradícia boro spočívala v šití starých látkových útržkov na krásne patchworkové odevy, ktoré sa potom dedili z generácie na generáciu.
Kultúra a poznanie: Rozkvet Eda
Tokugawa obdobie nebolo len o udržateľnosti a umení, ale aj o rozvoji kultúry a vedy. Počas tohto obdobia kvitli poézia, divadlo a literatúra, rovnako ako štúdium čínskeho konfucianizmu a európskych vedeckých textov – hoci autori týchto textov boli stále obmedzovaní prísnymi pravidlami.
Záväzok k udržateľnosti: Dôležitá lekcia pre dnešok
Hoci obdobie Tokugawa nebolo bez chýb, príbeh Eda nám ukazuje, že aj mestá na pokraji kolapsu sa môžu vrátiť k udržateľnému životu. V súčasnosti, keď len 7 % globálnej ekonomiky je založených na cirkulárnych princípoch, Edo nám pripomína, že môžeme vytvoriť ekonomiku poháňanú nie spotrebou a odpadom, ale efektívnym využívaním obmedzených zdrojov.
Príbeh Eda je silným povzbudením pre nás všetkých, aby sme sa zamysleli nad našimi návykmi a hľadali spôsoby, ako žiť udržateľnejšie a zodpovednejšie.
Zdroje
- Originálne video
- TED-Ed Shop
- Hodiny, ktoré stojí za to zdieľať
- TED-Ed
- TED-Ed na X
- Prihlásenie • Instagram
- Mesto, ktoré nič nezhadralo – Roman Krznarič
- Hodiny, ktoré stojí za to zdieľať
- AIM Sound & Music
Približne 142 gCO₂ bolo uvoľnených do atmosféry a na chladenie sa spotrebovalo 0.71 l vody za účelom vygenerovania tohoto článku.
Komentáre ()