Ako japonská hrozba vytvorila internet
Ako konkurencia s Japonskom v 80. rokoch paradoxne prispela k vzniku internetu? Video od Asianometryho to fascinujúco ukazuje – od ARPANET až po komercializáciu, odhaľuje prepojenia a geopolitické tlaky, ktoré formovali digitálny svet.
Video od Asianometryho nám prináša fascinujúci pohľad na to, ako konkurencia s Japonskom v oblasti superpočítačov v 80. rokoch minulého storočia paradoxne prispela k vzniku a rozvoju internetu, ako ho poznáme dnes. Nejde len o príbeh technologického pokroku, ale aj o ukážku toho, ako geopolitické tlaky môžu viesť k neočakávaným inováciám a zmenám v celom svete. Od prvých experimentov s ARPANET až po komercializáciu internetu, toto video odhaľuje prepojenia, ktoré možno na prvý pohľad nie sú zrejmé.
Kľúčové poznatky
- Japonská hrozba ako katalyzátor: Snaha USA držať krok s Japonskom v oblasti superpočítačov bola kľúčovým faktorom pre investície do výskumu a rozvoja počítačových sietí.
- NSFnet a TCP/IP: Vytvorenie NSFnet, financovaného Národnou nadáciou vedy (NSF), a jeho prechod na protokol TCP/IP boli zásadné kroky k vytvoreniu moderného internetu.
- Rýchly rast a komercializácia: Explozívny nárast používateľov a následná komercializácia v 90. rokoch zmenili internet z výskumnej siete na globálnu komunikačnú platformu.
- Japonský prínos, aj keď neúspešný: Hoci japonský projekt superpočítačov nedosiahol všetky svoje ciele, priniesol dôležité technologické inovácie a posunul hranice možného.
Počiatočná fáza: ARPANET a európske experimenty
Všetko začalo v roku 1969 s ARPANETom, prvou sieťou založenou na princípe prenosu dát pomocou balíčkov. Tento systém, ktorý sa dá prirovnať ku kontajnerovej doprave pre informácie, umožňoval efektívnejšie využitie siete a odolnosť voči výpadkom. V 70. rokoch bol ARPANET obmedzený na niekoľko desiatok uzlov a slúžil predovšetkým obranným zariadeniam.
Zároveň s tým Európa nezostala pozadu a vyvíjala vlastné siete využívajúce podobný princíp prenosu dát. Tieto európske experimenty demonštrovali, že inovácie v oblasti sieťovej technológie nie sú výhradou USA.
Vznik BBS a prvá vlna komerčných služieb
V 80. rokoch sa začali objavovať Bulletin Board Systems (BBS), jednoduché online platformy pre výmenu správ a súborov, ktoré boli dostupné prostredníctvom osobných počítačov a modemov. Služby ako CompuServe, Prodigy a AOL ponúkali prístup k internetu cez komerčné siete, čím sa sieť stala dostupnejšou širšiemu okruhu používateľov.
Japonská výzva a reakcia USA
V 80. rokoch začalo Japonsko agresívne investovať do vývoja superpočítačov, s cieľom prekonať IBM a stať sa lídrom v tejto oblasti. Projekt „New Series“ bol ambiciózny projekt, ktorý mal spojiť silné stránky japonských firiem Hitachi, Fujitsu, NEC a Oki Electric.
Táto japonská výzva vyvolala obavy v USA, ktoré si uvedomili, že zaostávajú. V roku 1982 bol zverejnený Lax report, ktorý zdôrazňoval potrebu investícií do vlastného výskumu a rozvoja počítačových sietí.
NSFnet: Zásadný krok k modernému internetu
V reakcii na Lax report vytvorila Národná nadácia vedy (NSF) Office of Advanced Scientific Computing (OASC), ktorá financovala superpočítačové centrá a sieťové iniciatívy. Neskôr, s cieľom urýchliť rozvoj siete, Dennis Jennings vytvoril NSFnet, univerzálnu sieť, ktorá sa stala základom pre moderný internet. Prechod na protokol TCP/IP v roku 1983 bol ďalším kľúčovým krokom, ktorý zjednotil rôzne siete a umožnil ich bezproblémovú komunikáciu.
Explozívny rast a komercializácia
V neskorých 80. rokoch a začiatku 90. rokov zažil internet explozívny rast – počet používateľov sa zdvojnásobil približne každých sedem mesiacov. V roku 1989 bol uvedený prehliadač Mosaic, ktorý výrazne zjednodušil navigáciu po sieti a prispel k jej masovej popularizácii.
S narastajúcim komerčným využitím sa NSFnet začala preťažovať, čo viedlo k postupnému prepusteniu siete do súkromných rúk a jej definitívnemu ukončeniu v apríli 1995.
Japonský projekt: Umenie neúspechu?
Hoci japonský projekt superpočítačov nedosiahol všetky svoje priemyselné ciele, priniesol dôležité technologické inovácie a posunul hranice možného. Fujitsu, Hitachi a NEC si udržali silnú pozíciu na trhu superpočítačov aj po ukončení projektu.
Záverečné úvahy
Príbeh o vzniku internetu je komplexný a plný prekvapivých zvratov. Konkurencia s Japonskom v oblasti superpočítačov, hoci nebola priamo zameraná na vytvorenie internetu, paradoxne prispela k jeho rozvoju a globalizácii. Tento príklad nám ukazuje, že technologický pokrok často vzniká ako výsledok geopolitických tlakov a snaženia o udržanie si konkurenčnej výhody. Dnes, keď sa internet stal neoddeliteľnou súčasťou našich životov, je dôležité si uvedomiť jeho komplikovanú históriu a pochopiť, ako vznikol z kombinácie vedeckého výskumu, vojenských potrieb a obchodných záujmov.
Zdroje
Približne 189 gCO₂ bolo uvoľnených do atmosféry a na chladenie sa spotrebovalo 0.95 l vody za účelom vygenerovania tohoto článku.
Komentáre ()