Ako Irán a USA našli spoločnú reč – a prečo ju stratili?
Iránska jadrová dohoda (JCPOA) bola prekvapivý prielom medzi USA a Iránom v roku 2015. Vyjednávania boli náročné, s vnútorným odporom v Iráne a nesúhlasom spojencov. Trumpovo odstúpenie od dohody v roku 2018 situáciu zhoršilo.
V posledných rokoch sa vzťahy medzi USA a Iránom vyznačovali napätím a nedôverou. Avšak v roku 2015, počas prezidentskej funkcie Baracka Obamu, dosiahli obe krajiny prekvapujúci prielom – podpísali Spoločný komplexný akčný plán (JCPOA), známejší ako iránska jadrová dohoda. Táto dohoda umožnila Iránu pokračovať v kontroverznom jadrovom programe, no s prísnymi obmedzeniami a pod medzinárodnou kontrolou, výmenou za zmiernenie sankcií zo strany USA a Európy. V tomto článku sa pozrieme na to, ako vyjednávania prebiehali, aké boli hlavné prekážky, a prečo dohoda nakoniec zlyhala. Pohľad do zákulisia nám ponúka bývalý iránsky minister zahraničných vecí Mohammad Javad Zarif v nedávnom rozhovore.
Kľúčové poznatky
- Zmena perspektívy: Vyjednávania sa posunuli od otázok o tom, či USA akceptujú iránsky jadrový program, k hľadaniu spoločného cieľa – zabrániť Iránu v získaní jadrových zbraní.
- Prekážky vo vlasti: Zarif čelil značnému vnútornému odporu v Iráne, ktorý bol podmienený hlbokou nedôverou k USA.
- Problémy so spojencami: Hlavnou prekážkou neboli priame rozhovory s USA, ale nesúhlas a nedostatočná informovanosť amerických spojencov, najmä Francúzska.
- Dôležitosť počúvania: Zarif zdôrazňuje, že efektívne vyjednávanie si vyžaduje viac počúvania ako hovorenia a porozumenie obavám druhej strany.
- Trumpovo odstúpenie: Odchod USA od dohody za prezidentstva Donalda Trumpa v roku 2018 výrazne zhoršil situáciu a obnovil napätie.
Zrodenie dohody: Muscat a posun v rokovaniach
Počiatočné rozhovory medzi USA a Iránom sa začali už v roku 2013 v Ománe (Muscat). Hlavnou otázkou bolo, či USA akceptujú iránsky jadrový program. Podľa Zarifa k prelomovému posunu došlo, keď si obe strany uvedomili, že ich cieľom je zabrániť Iránu v získaní jadrových zbraní. Tento posun umožnil dosiahnuť kompromis a nakoniec podpísať dohodu JCPOA.
Vnútorné prekážky a nedôvera
Zarif priznal, že vyjednávania neboli jednoduché ani vo vlasti. Hlboko zakorenená nedôvera k USA bola významnou prekážkou, s ktorou sa musel vysporiadať. Musel presvedčiť iránske vedenie o tom, že dohoda je v najlepšom záujme krajiny a že USA dodržia svoje záväzky.
Problémy so spojencami: Incident „Sucker’s Deal“
Prekvapivo, hlavnou prekážkou pri vyjednávaniach neboli priame rozhovory s USA, ale správanie amerických spojencov. Francúzsky minister zahraničných vecí Laurent Fabius verejne označil dohodu za „sucker’s deal“ (naivnú dohodu), čo spôsobilo napätie a oneskorenia v rokovaniach. Zarif zdôrazňuje, že je dôležité informovať spojencov o priebehu vyjednávacích procesov, aby sa predišlo neporozumeniam a komplikáciám.
Počúvanie ako kľúč k úspechu
Zarif opakuje, že efektívne vyjednávanie si vyžaduje viac počúvania ako hovorenia. Je potrebné porozumieť obavám druhej strany, identifikovať ich „červené čiary“ a nájsť kompromisy, ktoré uspokojujú obe strany.
Trumpovo odstúpenie a následky
Prezident Donald Trump v roku 2018 odstúpil od dohody JCPOA a obnovil sankcie voči Iránu. Toto rozhodnutie podľa Zarifa výrazne zhoršilo situáciu a znemožnilo ďalšie rokovania. Vplyvné postavy ako John Bolton a Mike Pompeo, ktorí zastávali kľúčové pozície v Trumpovej administratíve, presadzovali politiku nulového obohatenia uránu pre Irán, čo bolo pre iránsku stranu neprijateľné.
Nové možnosti a budúcnosť
Zarif sa po odchode z funkcie venoval akademickej činnosti a založil think tank „Possibilities Architects“, ktorý sa zaoberá riešením globálnych problémov. Zdôrazňuje, že dosiahnutie novej dohody s Iránom je teraz náročnejšie ako v roku 2015, ale nie nemožné. Navrhuje alternatívne modely obohacovania uránu, napríklad multilaterálne obohacovanie alebo regionálne konzorciá, ktoré by umožnili transparentnosť a medzinárodnú kontrolu.
Záver: Dôležitosť dialógu a porozumenia
Rozhovor s Mohammadom Javadom Zarifom nám ponúka cenný pohľad do zákulisia vyjednávacích procesov medzi USA a Iránom. Ukazuje, že dosiahnutie dohody je zložitý proces, ktorý si vyžaduje kompromisy, dôveru a porozumenie obavám druhej strany. Odchod od dohody JCPOA ukázal, aké dôležité je udržiavať dialóg a hľadať spoločnú reč aj v ťažkých časoch. Preto by sa súčasné vedenie USA malo zamerať na počúvanie a rokovania namiesto jednostranných krokov, ktoré len zvyšujú napätie a komplikujú situáciu.
Zdroje
Hodnotenie článku:
Ako Irán a USA našli spoločnú reč – a prečo ju stratili?
Osoby v článku
Približne 169 gCO₂ bolo uvoľnených do atmosféry a na chladenie sa spotrebovalo 0.85 l vody za účelom vygenerovania tohoto článku.
Komentáre ()