Ako dobre zostarneme: 3 prediktory starnutia
Vedci odhaľujú, ako dobre zostarneme: teloméry, epigenetické hodiny a chronický zápal sú kľúčové markery biologického veku. Biologický vek sa líši od chronologického a ovplyvňuje naše zdravie a budúcnosť. Výskum spomaľovania starnutia pokračuje!
Chcete vedieť, ako dobre budete starnúť? Znie to ako sci-fi, no vďaka novým vedeckým objavom už vieme sledovať proces starnutia oveľa presnejšie. Namiesto vonkajších znakov, ktoré sa menia individuálne, vedci hľadajú skryté markery vo vnútri nášho tela. V zaujímavej prednáške Juulia Jylhävä vysvetľuje tri najlepšie spôsoby, ako vedci merajú biologický vek a čo nám tieto informácie môžu prezradiť o našom zdraví a budúcnosti.
Teloméry: Štít DNA, ktorý sa postupne opotrebováva
Prvým z týchto markerov sú teloméry – to sú ochranné konce našich chromozómov, podobné plastovým koncom šnúrky. Ich úlohou je zabrániť poškodeniu a zlepeniu DNA. Každýkrát, keď sa bunka delí, sa teloméry skracujú. Keď dosiahnu kritickú dĺžku, bunka prestane sa deliť a nakoniec odumrie. Dĺžka telomér je preto sľubným indikátorom starnutia, hoci nie dokonalým.
Epigenetické hodiny: Zmeny v DNA, ktoré odzrkadľujú čas
Ďalším fascinujúcim markerom sú zmeny v metylácii DNA – to znamená pridávanie malých chemických značiek na DNA. Tieto značky neovplyvňujú samotnú genetickú informáciu, ale regulujú, kedy a ako sa konkrétne gény zapínajú alebo vypínajú. Vedci si všimli, že u niektorých miest v genome sa tieto metylačné vzory postupne menia s vekom. Dôvodom môžu byť stresové faktory alebo náhodné chyby pri replikácii DNA. Kombináciou meraní týchto zmien na stovkách až tisíckach miest vedci vytvorili tzv. epigenetické hodiny, ktoré dokážu pomerne presne odmerať vek.
Inflammaging: Chronický zápal ako znak starnutia
Tretím markerom je chronický zápal – proces nazývaný inflammaging. Proteíny imunitného systému sa zvyčajne zvyšujú pri ochorení a potom klesajú, keď sa telo zotaví. S vekom však ich základná hladina stúpa, čo vedie k neustálemu nízkemu zápalu v tele. Príčiny inflammagingu nie sú úplne známe, no môžu byť spojené s opakovane prekonanými infekciami, stresom alebo senescenciou buniek – procesom, keď staré bunky prestávajú sa deliť a vylučujú zápalové látky.
Biologický vek vs. Chronologický vek: Nie vždy idú ruka v ruke
Je dôležité pochopiť, že tieto markery nemerajú náš chronologický vek (počet rokov od narodenia), ale skôr náš biologický vek – stav našej funkcie organizmu a hromadenie poškodení na bunkovej úrovni. Biologický vek sa môže u rôznych ľudí líšiť v závislosti od genetiky, životného štýlu, stresu a ďalších faktorov. Dokonca aj rôzne orgány v našom tele môžu biologicky starnúť rôznym tempom.
Kľúčové poznatky:
- Teloméry: Skracujú sa s každým delením buniek a slúžia ako indikátor starnutia.
- Epigenetické hodiny: Merajú zmeny v metylácii DNA, ktoré odzrkadľujú čas.
- Inflammaging: Chronický zápal spojený so starnutím.
- Biologický vek: Odlišný od chronologického veku a ovplyvnený genetickými faktormi, životným štýlom a stresom.
Čo s tým?
Hoci sú tieto „hodiny“ ešte len v plienke a osobné testy biologického veku nie sú spoľahlivé, ich potenciál je obrovský. V budúcnosti by mohli lekárom pomôcť odhaliť zdravotné problémy skôr, ako sa prejavia, alebo personalizovať liečbu na základe individuálneho biologického veku. Výskum v oblasti spomaľovania starnutia pokračuje a hoci zatiaľ nedosiahli veľký úspech, vedci sú optimistickí, že raz budeme schopní ovplyvniť proces starnutia a žiť dlhšie a zdravšie životy.
Zdroje:
Približne 136 gCO₂ bolo uvoľnených do atmosféry a na chladenie sa spotrebovalo 0.68 l vody za účelom vygenerovania tohoto článku.
Komentáre ()