AI, kybernetická bezpečnosť a staré systémy: Hrozby súčasnosti

Nedávno vydaný podcast IBM Technology „Security Intelligence“ priniesol zaujímavý pohľad na súčasné hrozby v oblasti kybernetickej bezpečnosti. Diskusia sa zamerala na rôzne témy, od využívania AI pri vývoji malvéru až po riziká spojené s neaktualizovanými priemyselnými systémami (OT) a dokonca aj základné chyby v zabezpečení, ktoré umožnili krádež v Louvri. V tomto článku si zhrnieme kľúčové poznatky a povieme si, prečo je dôležité venovať pozornosť všetkým týmto aspektom.

Kľúčové poznatky

• AI nie je automatický tvorca malvéru: Hoci sa hovorí o AI ako o nástroji na vytváranie sofistikovaného malvéru, skôr ide o to, že útočníci využívajú AI na optimalizáciu existujúceho kódu a obchádzanie detekcie.
• Zanedbávané aktualizácie OT systémov: Priemyselné systémy (OT) sú často horšie chránené ako bežné počítače, čo ich robí atraktívnym cieľom pre útočníkov. Rozdiely v patchingových frekvenciách medzi IT a OT prostrediami sa zväčšujú.
• Krádeže nákladu: Hackeri využívajú sofistikované techniky na krádež nákladu, napríklad falošné objednávky a kompromitácia účtov prepravných spoločností.
• Časovo oneskorené logické bomby: Nový typ malvéru, ktorý sa aktivuje až o niekoľko rokov po inštalácii, predstavuje novú výzvu pre bezpečnostné tímy.
• Ľudská chyba ako slabé miesto: Často sú ľudské chyby a nedostatočné postupy najväčším rizikom v kybernetickej bezpečnosti. Slabé heslá (ako „Louvre“ v prípade krádeže v Louvri) sú alarmujúce.

AI a malvér: Skôr optimalizácia ako automatický tvorca

Predstava, že umelá inteligencia sama vytvára zložitý škodlivý softvér, je stále skôr sci-fi než realita. Útočníci však využívajú AI nástroje na vylepšovanie existujúceho kódu a vyhýbanie sa detekcii. Používajú tzv. prompt engineering, čo znamená, že pomocou správnych pokynov pre AI dokážu optimalizovať kód malvéru tak, aby bol menej rozpoznateľný bezpečnostnými systémami.

OT systémy: Zraniteľné staré stroje

Priemyselné systémy (OT) riadia kritickú infraštruktúru – od vodární a elektrární až po farmy. Tieto systémy sú často staršie, menej aktualizované a horšie chránené ako bežné počítače v kanceláriách (IT). Rozdiely v patchingových frekvenciách medzi IT a OT prostrediami sa zväčšujú – kým 90 % kritických bezpečnostných záplat je aplikovaných na IT systémy, len 80 % na OT. To vytvára obrovskú priepasť pre útočníkov.

Krádeže nákladu: Kybernetická kriminalita v reálnom svete

Hackeri sa stále viac zameriavajú na krádež nákladu. Využívajú sofistikované techniky, ako napríklad falošné objednávky a kompromitácia účtov prepravných spoločností, aby presmerovali zásielky na iné adresy. Tento typ kybernetickej kriminality má priamy dopad na reálny svet a spôsobuje značné finančné straty.

Časovo oneskorené logické bomby: Pacifistický malvér

Nový typ malvéru, časovo oneskorené logické bomby, predstavuje novú výzvu pre bezpečnostné tímy. Tieto škodlivé balíčky sú programované tak, aby sa aktivovali až o niekoľko rokov po inštalácii (napríklad v roku 2027 alebo 2028). Útočníci využívajú skutočnosť, že používatelia často zabúdajú na staré závislosti a softvérové balíčky.

Slabé heslá a ľudská chyba: Najväčšie riziko?

Prípad krádeže v Louvri, kde bol systém video-dohľadu zabezpečený heslom „Louvre“, je alarmujúcou ukážkou toho, ako základné chyby v zabezpečení môžu mať vážne následky. Diskusia zdôraznila, že ľudská chyba a nedostatočné postupy sú často najväčším rizikom v kybernetickej bezpečnosti. Je preto dôležité investovať do školení pre zamestnancov a zaviesť robustné bezpečnostné politiky.

Záver: Ochrana v digitálnom veku

Kybernetická bezpečnosť je komplexná výzva, ktorá si vyžaduje neustálu pozornosť a adaptáciu. Od využívania AI útočníkmi až po zanedbávané aktualizácie priemyselných systémov a základné chyby v zabezpečení – existuje mnoho potenciálnych hrozieb. Je dôležité si uvedomiť, že ochrana v digitálnom veku nie je len o technológii, ale aj o ľuďoch a procesoch.

Dôležité odkazy:

• IBM Institute for Business Value benchmarks

Približne 170 gCO₂ bolo uvoľnených do atmosféry a na chladenie sa spotrebovalo 0.85 l vody za účelom vygenerovania tohoto článku.