AI investície: Bublina alebo budúcnosť?

Nedávno sa objavili znepokojivé správy o rozsiahlych investíciách do umelej inteligencie (AI). Nie je to len o pokrokoch v algoritmoch, ale aj o peniazoch, moci a preteku na stavbu infraštruktúry bezprecedentných rozmerov. Video od Patricka Boyla odhaľuje komplikovanú sieť vzájomných investícií medzi spoločnosťami ako OpenAI, Nvidia, Amazon a ďalšími, čo vyvoláva otázky o udržateľnosti tohto modelu a potenciálnom riziku nafúknutej bubliny. Poďme sa na to pozrieť bližšie.

Kľúčové poznatky

• Spleť investícií: Hlavné spoločnosti v oblasti AI sú zapojené do komplexných, vzájomne prepojených investícií a partnerstiev, čo vytvára komplikovanú sieť závislostí.
• Nvidia a CoreWeave: Nvidia investovala do dátového centra CoreWeave a zabezpečila si tak jeho IPO s objednávkou vo výške 250 miliónov dolárov – paralela so „sebažerúcim sa hadom“.
• OpenAI a jej partneri: OpenAI získala rozsiahle dohody, vrátane partnerstva s Oracle pre cloudovú infraštruktúru, Broadcom pre vlastné čipy a dodávateľmi pamäťových riešení.
• AMD vstupuje do hry: OpenAI sa zaviazala nakúpiť od AMD čipy za miliardy dolárov a v prípade splnenia podmienok získa 10% podiel v spoločnosti AMD.
• Obavy o financovanie: Táto sieť vzájomných investícií vyvoláva obavy o udržateľnosť modelu, najmä ak sa dopyt po AI nesplní očakávania.
• Energetické nároky: Projekty ako Stargate od OpenAI si vyžadujú ohromné množstvo energie – 10 gigawattov, čo je ekvivalent pre napájanie miliónov domácností.

Prepojený svet AI: Kto koho financuje?

Patrick Boyle vo svojom videu poukazuje na zaujímavú skutočnosť: investície do AI nie sú lineárne. Namiesto toho vidíme rozsiahlu sieť vzájomných závislostí, kde spoločnosti investujú jedna do druhej a zároveň sa spoliehajú na ich služby. Napríklad Nvidia, líder v oblasti grafických procesorov (GPU), investovala do dátového centra CoreWeave, ktoré bude využívať Nvidia GPU pre svoje operácie. Zároveň Nvidia poskytuje OpenAI čipy pre trénovanie AI modelov, pričom OpenAI zase plánuje nakúpiť miliardy dolárov za AMD čipy.

Tento systém pripomína historické modely financovania z povojnového Japonska (Keiretsu) a Kórey (Chaebol), ktoré boli kritizované za skryté riziká a neefektívne prideľovanie kapitálu. Otázkou je, či sa história opakuje aj v prípade AI.

Energetická kríza a kvalita výstupu

Stavba rozsiahlej infraštruktúry pre AI si vyžaduje obrovské množstvo energie. OpenAIho projekt Stargate, ktorý má zabezpečiť masívne cloudové zdroje, potrebuje 10 gigawattov elektrickej energie. To predstavuje značnú záťaž na energetické siete a zároveň zdôrazňuje potrebu udržateľných zdrojov energie.

Navyše, aj keď AI dosiahla významné pokroky (napríklad v oblasti skladania proteínov), stále je veľká časť výstupu považovaná za nekvalitnú – „slop“. To vyvoláva otázku, či investície do AI prinášajú primeraný výnos vzhľadom na obrovské náklady.

Ziskovosť a budúcnosť AI

OpenAI zatiaľ nie je zisková spoločnosť a spolieha sa na úverové linky vo výške 4 miliárd dolárov. Úspech celého sektora AI závisí od toho, či bude dominovať jedna spoločnosť alebo či vznikne silná konkurencia, ktorá zabráni monopolu a umožní efektívne prideľovanie zdrojov.

Záver: Opatrný optimizmus

Investície do umelej inteligencie sú bezpochyby obrovské a majú potenciál zmeniť svet. Avšak, rozsiahla sieť vzájomných investícií a energetické nároky vyvolávajú vážne otázniky o udržateľnosti tohto modelu. Je potrebné sledovať vývoj v tomto sektore s opatrným optimizmom a kriticky hodnotiť riziká spojené s nafukovaním bubliny.

Dôležité odkazy:

• Patrick Boyle – Statistics For The Trading Floor: https://amzn.to/3eerLA0
• Patrick Boyle – Derivatives For The Trading Floor: https://amzn.to/3cjsyPF
• Patrick Boyle – Corporate Finance: https://amzn.to/3fn3rvC

Približne 133 gCO₂ bolo uvoľnených do atmosféry a na chladenie sa spotrebovalo 0.67 l vody za účelom vygenerovania tohoto článku.