AI bublina: Hrozí ekonomické prasknutie?
Rast investícií do AI vyvoláva otázku: revolúcia alebo bublina? Ekonóm Furman analyzuje súčasnú situáciu a porovnáva ju s historickými technologickými boomami, upozorňujúc na potrebu opatrnosti.
V poslednom videu "Interesting Times with Ross Douthat" sa diskutuje o potenciálnej ekonomickej bubline spojenej s rýchlym rastom investícií do umelej inteligencie (AI). Hosťom je Jason Furman, renomovaný ekonóm, ktorý analyzuje súčasnú situáciu a porovnáva ju s historickými technologickými boomami. Video sa zaoberá otázkou, či AI predstavuje skutočnú revolúciu alebo len ďalšiu špekulatívnu bublinu, ktorá praskne.
Kľúčové poznatky
- Predpovedanie bublín je ťažké: Trhy sú notoricky ťažko predvídateľné a ceny často rastú výrazne predtým, ako nastane korekcia.
- AI: Revolúcia alebo bublina? Rýchly nárast investícií do AI vyvoláva otázku, či ide o technologickú revolúciu alebo špekulatívnu bublinu.
- Nvidia a jej rast: Akcie spoločnosti Nvidia zažili dramatický nárast, čo prinieslo značné zisky skorým investorom.
- Vplyv AI na ekonomiku: Investície do dátových centier a čipov poháňajú dopyt v americkej ekonomike – až 92% rastu HDP v prvých dvoch štvrťrokoch bol spôsobený týmito kategóriami.
- Potenciál na strane ponuky: Očakáva sa, že AI zvýši produktivitu na strane ponuky, ale doposiaľ to neprinieslo výrazné výsledky.
- "Magnificent Seven": Sedem veľkých technologických spoločností (vrátane Amazonu a Microsoftu) dominuje rastu indexu S&P 500 vďaka očakávaniam budúcich ziskov spojených s AI.
Hlbšie ponorenie do problematiky AI a ekonomiky
Diskusia sa zamerala na to, či súčasný boom okolo AI predstavuje skutočný technologický pokrok alebo len ďalšiu špekulatívnu bublinu. Furman poukazuje na historické paralely s predchádzajúcimi technologickými boomami, ako boli železnice a internet. Tie síce viedli k preinvestovaniu, ale nakoniec priniesli transformačné zmeny.
Dôležitým faktorom je aj psychológia trhu. Očakávania ohľadom budúcich ziskov spoločností zaoberajúcich sa AI, ako sú členovia skupiny "Magnificent Seven", poháňajú ich ceny nahor. Zaujímavé je tiež porovnanie hodnoty verejne obchodovaných spoločností s hodnotou súkromných firiem, ako je OpenAI. OpenAI, napríklad, má hodnotu v stovkách miliárd dolárov, hoci za jej služby platí relatívne malý počet používateľov.
Furman zdôrazňuje potrebu vytvoriť "moat" – unikátny a udržateľný produkt alebo službu, ktorá generuje zisk. Bez toho by mohla hodnota týchto spoločností klesnúť. Poukazuje tiež na vysokú hodnotu Shiller Cape ratio, ktorá je porovnateľná s úrovňami pred prasknutím internetovej bubliny.
Vplyv imigračnej politiky a obchodných vojen
Video sa dotýka aj vplyvu imigračnej politiky na ekonomiku. Obmedzenie imigrácie by mohlo spomaliť rast zamestnanosti a celkovejšiu ekonomiku. Diskusia tiež zohľadňuje dopad taríf, ktoré podľa Furmana mali relatívne mierny negatívny vplyv na HDP, zamestnanosť a infláciu (odhadom okolo 0,5%). Zaujímavé je, že sektor AI sa zdá byť pri uplatňovaní taríf preferovaný.
Optimistický pohľad do budúcnosti?
Napriek obavám o demografické trendy a potenciálnu stagnáciu Furman vyjadruje mierny optimizmus ohľadom americkej ekonomiky vďaka historickým trendom produktivity a pokračujúcej dôležitosti imigrácie. Zdôrazňuje, že pre ekonomické modelovanie je dôležité predpokladať, že budúcnosť bude pripomínať minulosť, no zároveň uznáva, že disruptívne technológie ako AI môžu zmeniť doterajšie vzorce.
Záver a odporúčania
Súčasná situácia na trhu s AI je komplexná a vyžaduje si opatrný prístup. Hoci AI má potenciál transformovať ekonomiku, je dôležité byť ostražitý voči špekulatívnym bublinám a overhodnoteniu. Investori by mali dôkladne analyzovať fundamenty spoločností zaoberajúcich sa AI a zvážiť historické paralely s predchádzajúcimi technologickými boomami.
Je potrebné sledovať, či sa očakávaný nárast produktivity na strane ponuky skutočne materializuje a ako bude imigračná politika ovplyvňovať trh práce. Opatrný prístup a realistické očakávania sú kľúčové pre navigáciu v súčasnom ekonomickom prostredí.
Dôležité odkazy:
- Preklad článku z New York Times (VYNECHAŤ reklamy a odkazy na sociálne siete)
Približne 175 gCO₂ bolo uvoľnených do atmosféry a na chladenie sa spotrebovalo 0.88 l vody za účelom vygenerovania tohoto článku.
Komentáre ()